Uzdravenie posadnutého
Keď trpí duša...
Keď trpí duša...
26 Potom sa preplavili do kraja Gerazénov, ktorý je naproti Galilei. 27 Keď vystúpil na zem, postavil sa Mu do cesty akýsi muž z mesta, posadnutý démonmi, ktorý sa oddávna ani neobliekal, ani nebýval v dome, ale v hroboch. 28 Keď uvidel Ježiša, vykríkol a padnúc pred Ním, zvolal silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha Najvyššieho? Prosím Ťa, nemuč ma! 29 (Ježiš) totiž prikazoval nečistému duchovi, aby vyšiel z toho človeka, lebo už dlhý čas lomcoval ním...35 Vyšli (ľudia), aby videli, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a človeka, z ktorého vyšli démoni, našli oblečeného sedieť pri nohách Ježišových a pri rozume. (Lk 8)
Ak by sme hľadali synonymum pre slovo pôst, mohlo by to byť- zmeniť, zanechať, prestať, ale aj uzdraviť, očistiť, zahojiť. Minulý týždeň sme počuli príbeh o uzdravení. Pán Ježiš uzdravil malomocného. Naučili sme sa, že uzdraviť malomocného znamenalo vrátiť ho zo smrti do života. Takéto uzdravenia ukazovali Ježišovu moc nad smrťou. On je ten, ktorý porazí smrť a dá život.
Smrť sama o sebe je nepriateľ, prináša bolesť. Žiť ako mŕtvy kvôli chorobe je strašné. Keď vás choroba odtrhne od blízkych, vecí čo ste mali radi...koľkí aj z nás, z členov tohto zboru to zažívajú- chorobu. A niekedy strácame nádej a hneváme sa na Boha, vyčítame Mu- prečo ak máš silu, tak ma neuzdravíš, prečo musím práve ja takto trpieť, keď verím v Boha- prečo toto Boh dopustí. Mnohokrát na nás Boh dopustí ale nás neopustí- mnohokrát chce nás samotných niečomu naučiť, aby náš život bol dôkazom pre iných a niekedy jednoducho zmysel nevidíme. Ale aj tak dôverujeme Bohu, že či žijeme, či umierame, Jemu patríme, Jeho sme.
Telesné uzdravenie, zvlášť uzdravenie z malomocenstva, znamenalo že Ježiš dáva život. A dnes nám Biblia ukazuje, že Ježiš je pánom aj nad duševným, duchovným prežívaním a všetkým, čo ho ničí.
Niekedy to nie je telo, ktoré potrebuje uzdravenie, niekedy je trápená duša. Dušu môže trápiť posadnutie. Aj pod týmto slovom sa skríva mnoho rozličných bolestí. Áno, sú také, ktoré na človeku vidno, ktoré vidíme na jeho tváry na jeho oblečení. Takýto ľudia sú v našej kultúre umiestnený do ústavov. Aj v dnešnom dôkaze Ježišovej moci sa píše práve o takomto človeku- na ktorom to bolo vidno: Keď vystúpil na zem, postavil sa Mu do cesty akýsi muž z mesta, posadnutý démonmi, ktorý sa oddávna ani neobliekal, ani nebýval v dome, ale v hroboch.
Toto ale nie je jediný spôsob§ človek nemusí byť takto posadnutý démonom, a predsa môže byť trápený démonom. Každý máme zlé dni, to je isté. Každý zažívame výstupy aj pády. No vieme sa z ich otriasť, poprípade ostanú ako zahojená jazva, spomienka- keď vám vynadali, ponížili vás, niečo čo ste mysleli, že ani nezvládnete a nakoniec ste zvládli...
Ale je aj také prežívanie, z ktorého sa nevieme ľahko otriasť, ktoré nás ničí deň za dňom. Trápenie, o ktorom hovoríme, že každý má svoj vlastný kríž. A tento kríž sa niekedy nesie ľahko, ale môže nás až pritlačiť k zemi. Ak by ho niesol niekto iný, tak by ho možno niesol ľahko, možno aj nám by sa v niektorej fáze nášho života niesol ľahko. Ale môže sa stať, že nie. Že už nebudeme vládať. Budeme sa cítiť ak Ježiš na krížovej ceste, kedy pod ťarchou dreva, ktoré musel sám niesť na Golgotu padal. A možno by sa našiel aj niekto, kto by nám ho pomohol niesť, tak ako Ježišovi Šimon Kyrenejský (Mt 15) ale nakoniec sme to predsa len mi, kto ho musí ťahať, koho ničí, komu patrí.
Aby to nebolo celé len také abstraktné, len nejaký obraz, skúsim to preniesť do príkladu. Vašim krížom môže byť choroba, vašim krížom môže byť rodina, manžel, alkohol, úver, vašim krížom môže byť strach, aj keď neviete konkrétne z čoho. Vašim krížom môže byť hocičo. Lenže to nie je jediná vec, ktorú treba v živote riešiť. Môžem mať zdravotný problém, ktorý ma ničí. Ale okrem toho sa stále musím starať o rodinu, okrem toho stále musím nakúpiť, uvariť, obriadiť dom, záhradu, dom po rodičoch alebo dcérin... okrem toho stále musím zaplatiť za elektrinu, kúrenie...okrem toho musím stále prežiť každý jeden deň s množstvom maličkostí, ktoré prináša. A odrazu to na človeka doľahne. Odrazu nevie ako ďalej, odrazu ho ten jeho kríž pripučí.
Stratíme radosť zo života, nevidíme veci za ktoré ďakovať, alebo vidíme viac tých zlých a život nežijeme, len prežívame.
Ako keby sme chodili po polámanom skle a každý krok bolí. A áno, v takýchto chvíľa človek môže stratiť úplne nádej- môže prísť, ako sa ľudovo hovorí, o rozum. Môže to aj vzdať a siahnuť si na život.
Jedna krátka chvíľa. Chvíľa temnoty a človek môže zahodiť nádej a siahnuť si na život. Ak by chvíľu počkal, možno by ho čierne myšlienky opustili, ak by si doprial jeden hlboký nádych a povedal svojej duši: Na Boha uvaľ všetky svoje starosti, neboj sa, On sa postará (1 Pt 2, 7).
Diabol so svojimi démonmi stále niekoho presviedčajú, že život už nemá zmysle. Jedného takéhoto mladého šikovného človeka som minulý týždeň pochovávala. Boli by ste prekvapení, koľko ľudí má takéto myšlienky. Ale pre toto nás Boh nestvoril- nestvoril nás aby sme trpeli ani aby sme predčasne zahodili život. On je ten, ktorý nám vymeral život. Nedajme sa presvedčiť žiadnym démonom, že nás na svete nie je treba. Boh s nami počíta.
Boh počítal aj s tým posadnutým. Aj keď ľudia ho dávno zavrhli, vyhýbali sa mu, nechceli s ním mať nič spoločné- iste poznáte takého človeka, s ktorým sa radšej nepustíte do rozhovoru, a ak sa dá tak sa mu vyhnete.
Ale Ježiš sa mu nevyhol, nebál sa ho, nebál sa lebo On má moc nad každým zlým duchom, ktorý chce trápiť človeka. Tak ako to sám duch povedal: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha Najvyššieho? Prosím Ťa, nemuč ma!
Aj ten zlý duch vedel, kto je Ježiš: Syn najvyššieho Boha. A my ľudia na to zabúdame, zabúdame, že má moc nad našim životom. To, čo vedel aj démon tak vzdialený od Boha na to my, ktorí sme pri Bohu zabúdame.
Ak vás trápi nejaký démon smútkom, bolesťou, čiernymi myšlienkami, pošlite ho preč, pohrozte mu Ježišovým menom. Chráňte si svoj život a nedovoľte aby vás presvedčil, že nevládzete ďalej. Vládzete. S Bohom, s Ježišom po svojom boku. Ako bojoval za toho muž v uzdravení, tak bude bojovať aj za vás.
Ježiš mu vrátil život. Už nie len prežíval v handrách medzi hrobmi, ale oblečený a pri zmysle hovoril každému o Ježišovi. Cítiš, že len prežívaš, že nesieš ťažký kríž a potrebuješ pomoc? choď za Ježišom, volaj ho , ako tento posadnutý. A nech ťa uzdraví. V mene Ježiš amen.
Milosrdný Otče, skláňame sa v pokore pred Tebou a vyznávame, že sme prestupovali Tvoje sväté prikázania. Zaslúžili sme si Tvoj hnev a odsúdenie. Ale pre Tvoje milosrdenstvo, ktoré sa nám aj teraz zvestuje, prosíme Ťa, odpusť nám naše slabosti a previnenia a neodmietaj nás. Dopraj nám čas k úprimnému pokániu a pomôž nám k novému, lepšiemu životu. Pane Ježiši Kriste, Ty si dobrovoľne za nás podstúpil smrť: ujmi sa nás, keď klesáme. Priveď nás späť k sebe, keď blúdime. Vypočuj naše prosby, keď sa k Tebe utiekame. Bože Duchu Svätý, Ty Duch pravdy, zachovaj nás v svojej pravde. Ty Tešiteľ zarmútených, poteš nás svojou milosťou. Uisti nás o odpustení našich hriechov a daj nám pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum. Nauč nás modliť sa tak, aby naša modlitba prenikla k trónu Božieho milosrdenstva. Daj nám v svetle Tvojho slova chodiť a pripravovať sa na ten deň, v ktorom budeme musieť vydať počet zo svojho života. Zmiluj sa nad nami, dobrotivý Bože a vypočuj nás pre svoju lásku a milosť v Ježišovi Kristovi, našom Spasiteľovi. Amen.
Ak by sme hľadali synonymum pre slovo pôst, mohlo by to byť- zmeniť, zanechať, prestať, ale aj uzdraviť, očistiť, zahojiť. Minulý týždeň sme počuli príbeh o uzdravení. Pán Ježiš uzdravil malomocného. Naučili sme sa, že uzdraviť malomocného znamenalo vrátiť ho zo smrti do života. Takéto uzdravenia ukazovali Ježišovu moc nad smrťou. On je ten, ktorý porazí smrť a dá život.
Smrť sama o sebe je nepriateľ, prináša bolesť. Žiť ako mŕtvy kvôli chorobe je strašné. Keď vás choroba odtrhne od blízkych, vecí čo ste mali radi...koľkí aj z nás, z členov tohto zboru to zažívajú- chorobu. A niekedy strácame nádej a hneváme sa na Boha, vyčítame Mu- prečo ak máš silu, tak ma neuzdravíš, prečo musím práve ja takto trpieť, keď verím v Boha- prečo toto Boh dopustí. Mnohokrát na nás Boh dopustí ale nás neopustí- mnohokrát chce nás samotných niečomu naučiť, aby náš život bol dôkazom pre iných a niekedy jednoducho zmysel nevidíme. Ale aj tak dôverujeme Bohu, že či žijeme, či umierame, Jemu patríme, Jeho sme.
Telesné uzdravenie, zvlášť uzdravenie z malomocenstva, znamenalo že Ježiš dáva život. A dnes nám Biblia ukazuje, že Ježiš je pánom aj nad duševným, duchovným prežívaním a všetkým, čo ho ničí.
Niekedy to nie je telo, ktoré potrebuje uzdravenie, niekedy je trápená duša. Dušu môže trápiť posadnutie. Aj pod týmto slovom sa skríva mnoho rozličných bolestí. Áno, sú také, ktoré na človeku vidno, ktoré vidíme na jeho tváry na jeho oblečení. Takýto ľudia sú v našej kultúre umiestnený do ústavov. Aj v dnešnom dôkaze Ježišovej moci sa píše práve o takomto človeku- na ktorom to bolo vidno: Keď vystúpil na zem, postavil sa Mu do cesty akýsi muž z mesta, posadnutý démonmi, ktorý sa oddávna ani neobliekal, ani nebýval v dome, ale v hroboch.
Toto ale nie je jediný spôsob§ človek nemusí byť takto posadnutý démonom, a predsa môže byť trápený démonom. Každý máme zlé dni, to je isté. Každý zažívame výstupy aj pády. No vieme sa z ich otriasť, poprípade ostanú ako zahojená jazva, spomienka- keď vám vynadali, ponížili vás, niečo čo ste mysleli, že ani nezvládnete a nakoniec ste zvládli...
Ale je aj také prežívanie, z ktorého sa nevieme ľahko otriasť, ktoré nás ničí deň za dňom. Trápenie, o ktorom hovoríme, že každý má svoj vlastný kríž. A tento kríž sa niekedy nesie ľahko, ale môže nás až pritlačiť k zemi. Ak by ho niesol niekto iný, tak by ho možno niesol ľahko, možno aj nám by sa v niektorej fáze nášho života niesol ľahko. Ale môže sa stať, že nie. Že už nebudeme vládať. Budeme sa cítiť ak Ježiš na krížovej ceste, kedy pod ťarchou dreva, ktoré musel sám niesť na Golgotu padal. A možno by sa našiel aj niekto, kto by nám ho pomohol niesť, tak ako Ježišovi Šimon Kyrenejský (Mt 15) ale nakoniec sme to predsa len mi, kto ho musí ťahať, koho ničí, komu patrí.
Aby to nebolo celé len také abstraktné, len nejaký obraz, skúsim to preniesť do príkladu. Vašim krížom môže byť choroba, vašim krížom môže byť rodina, manžel, alkohol, úver, vašim krížom môže byť strach, aj keď neviete konkrétne z čoho. Vašim krížom môže byť hocičo. Lenže to nie je jediná vec, ktorú treba v živote riešiť. Môžem mať zdravotný problém, ktorý ma ničí. Ale okrem toho sa stále musím starať o rodinu, okrem toho stále musím nakúpiť, uvariť, obriadiť dom, záhradu, dom po rodičoch alebo dcérin... okrem toho stále musím zaplatiť za elektrinu, kúrenie...okrem toho musím stále prežiť každý jeden deň s množstvom maličkostí, ktoré prináša. A odrazu to na človeka doľahne. Odrazu nevie ako ďalej, odrazu ho ten jeho kríž pripučí.
Stratíme radosť zo života, nevidíme veci za ktoré ďakovať, alebo vidíme viac tých zlých a život nežijeme, len prežívame.
Ako keby sme chodili po polámanom skle a každý krok bolí. A áno, v takýchto chvíľa človek môže stratiť úplne nádej- môže prísť, ako sa ľudovo hovorí, o rozum. Môže to aj vzdať a siahnuť si na život.
Jedna krátka chvíľa. Chvíľa temnoty a človek môže zahodiť nádej a siahnuť si na život. Ak by chvíľu počkal, možno by ho čierne myšlienky opustili, ak by si doprial jeden hlboký nádych a povedal svojej duši: Na Boha uvaľ všetky svoje starosti, neboj sa, On sa postará (1 Pt 2, 7).
Diabol so svojimi démonmi stále niekoho presviedčajú, že život už nemá zmysle. Jedného takéhoto mladého šikovného človeka som minulý týždeň pochovávala. Boli by ste prekvapení, koľko ľudí má takéto myšlienky. Ale pre toto nás Boh nestvoril- nestvoril nás aby sme trpeli ani aby sme predčasne zahodili život. On je ten, ktorý nám vymeral život. Nedajme sa presvedčiť žiadnym démonom, že nás na svete nie je treba. Boh s nami počíta.
Boh počítal aj s tým posadnutým. Aj keď ľudia ho dávno zavrhli, vyhýbali sa mu, nechceli s ním mať nič spoločné- iste poznáte takého človeka, s ktorým sa radšej nepustíte do rozhovoru, a ak sa dá tak sa mu vyhnete.
Ale Ježiš sa mu nevyhol, nebál sa ho, nebál sa lebo On má moc nad každým zlým duchom, ktorý chce trápiť človeka. Tak ako to sám duch povedal: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha Najvyššieho? Prosím Ťa, nemuč ma!
Aj ten zlý duch vedel, kto je Ježiš: Syn najvyššieho Boha. A my ľudia na to zabúdame, zabúdame, že má moc nad našim životom. To, čo vedel aj démon tak vzdialený od Boha na to my, ktorí sme pri Bohu zabúdame.
Ak vás trápi nejaký démon smútkom, bolesťou, čiernymi myšlienkami, pošlite ho preč, pohrozte mu Ježišovým menom. Chráňte si svoj život a nedovoľte aby vás presvedčil, že nevládzete ďalej. Vládzete. S Bohom, s Ježišom po svojom boku. Ako bojoval za toho muž v uzdravení, tak bude bojovať aj za vás.
Ježiš mu vrátil život. Už nie len prežíval v handrách medzi hrobmi, ale oblečený a pri zmysle hovoril každému o Ježišovi. Cítiš, že len prežívaš, že nesieš ťažký kríž a potrebuješ pomoc? choď za Ježišom, volaj ho , ako tento posadnutý. A nech ťa uzdraví. V mene Ježiš amen.
Milosrdný Otče, skláňame sa v pokore pred Tebou a vyznávame, že sme prestupovali Tvoje sväté prikázania. Zaslúžili sme si Tvoj hnev a odsúdenie. Ale pre Tvoje milosrdenstvo, ktoré sa nám aj teraz zvestuje, prosíme Ťa, odpusť nám naše slabosti a previnenia a neodmietaj nás. Dopraj nám čas k úprimnému pokániu a pomôž nám k novému, lepšiemu životu. Pane Ježiši Kriste, Ty si dobrovoľne za nás podstúpil smrť: ujmi sa nás, keď klesáme. Priveď nás späť k sebe, keď blúdime. Vypočuj naše prosby, keď sa k Tebe utiekame. Bože Duchu Svätý, Ty Duch pravdy, zachovaj nás v svojej pravde. Ty Tešiteľ zarmútených, poteš nás svojou milosťou. Uisti nás o odpustení našich hriechov a daj nám pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum. Nauč nás modliť sa tak, aby naša modlitba prenikla k trónu Božieho milosrdenstva. Daj nám v svetle Tvojho slova chodiť a pripravovať sa na ten deň, v ktorom budeme musieť vydať počet zo svojho života. Zmiluj sa nad nami, dobrotivý Bože a vypočuj nás pre svoju lásku a milosť v Ježišovi Kristovi, našom Spasiteľovi. Amen.