Cirkevný zbor v Plavých Vozokanoch patrí medzi najstaršie zbory v Dunajsko-nitrianskom senioráte. Myšlienky Lutherovej reformácie prijali naši predkovia v 17.storočí. Archívne pramene z roku 1638 svedčia o evanjelickej škole s učiteľom Jánom Laurentiom. V tých časoch museli veriaci dochádzať za slovom Božím do 40 km vzdialeného Prandorfa, dnešné Devičany pri Leviciach.
Veriacim sa podarilo postaviť si modlitebňu no vlastného kňaza nemali. V r.1781 vydal cisár Jozef II. Tolerančný patent, ktorým dovolil evanjelikom stavať kostoly tam, kde žije aspoň 100 evanjelických rodín. Kostol musel byť bez veže a bez zvonov, s vchodom, ktorý nebol z hlavnej ulice. Napriek týmto obmedzeniam sa začalo r.1783 so stavbou. Kostol bol posvätený 18.októbra 1785.
Za kazateľa bol povolaný Ján Bosák. V r.1837 bola ku kostolu dostavaná veža s dvoma zvonmi. Zásluhou cirkevného dozorcu Alexandra Pfirnera sa podarilo postaviť aj faru.
Z roku 1789 sa zachoval krásny vyrezávaný oltár. Je to typ oltára s kazateľnicou. Portál kostola je z neskorého baroka z roku 1785. Oltár s kazateľnicou i portál sú vzácne historické pamiatky zapísané do štátneho zoznamu.
Tolerančný zbor mal mnoho diaspor v južnej aj západnej časti levického okresu. Po r. 1918 sa do diaspor prisťahovali slovenskí kolonisti a po r.1947 presídlencami z Maďarska a Rumunska. Tým vzrástol počet evanjelikov, ktorí si vytvorili vlastné cirkevné zbory: Tekovské Lužany, Pohronský Ruskov, Želiezovce, Kálnica, Gbelce. Fília Farná sa osamostatnila r.1954, kedy tam bola obsadená kňazská stanica.
Plavé Vozokany patrili pôvodne do najmenšieho, Tekovského, seniorátu našej cirkvi až do roku 1938., kedy sa seniorát rozpadol z dôvodu obsadenia južných častí Slovenska. Tak sa náš zbor, so slovenskými veriacimi, dostal do Maďarska. Po skončení vojny bol zbor priradený do Hontianskeho seniorátu. pri prvom reorganizovaní seniorátov podľa okresov boli zbory v okrese Levice pripojené do Dunajsko-nitrianskeho seniorátu a to od 1.decembra 1952.
Chrám Boží bol po II.svetovej vojne generálne opravený. V r. 1954 sa uskutočnila jeho elektrifikácia. Ďalšie väčšie opravy prebehli v r. 1985 a r.1997.
Statika kostola bola značne narušená vplyvom zle odvádzanej dažďovej vody, konkrétne sa jednalo o pravý horný roh zadnej steny. Objavila sa trhlina, ktorá sa časom zväčšovala. Po obhliadke a posudku statika bol vypracovaný projekt na injektáž základov. K prácam sa pristúpilo v roku 2006. V tom istom roku sa kompletne obnovila fasáda kostola i samotnej veže.. Na financovaní sa podieľali cirkevníci svojou zbierkou, sponzori, ako aj obec Plavé Vozokany.
Vďaka finančnej podpore evanjelickej cirkvi z Nemecka sa podarilo zrenovovať budovu fary. Rozsiahla obnova interiéru kostola prebehla v r. 2019.