4.nedeľa po Zjavení
1 Keď Mojžiš pásol ovce u svojho tesťa, midjánskeho kňaza Jetru, a hnal stádo za púšť, prišiel až k Božiemu vrchu Chóreb. 2 Vtedy sa mu zjavil Hospodinov anjel v ohnivom plameni zo stredu kra; keď sa pozrel, videl, že ker horel plameňom, ale nezhorel. 3 Vtedy si Mojžiš povedal: Odbočím z cesty a pozriem si tento veľký jav, prečo ker nezhorel. 4 Keď Hospodin videl, že odbočuje pozrieť sa, zavolal Boh na neho uprostred kra: Mojžiš, Mojžiš! On odpovedal: Tu som. 5 Potom riekol: Nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je posvätná pôda. 7 I riekol Hospodin: Dobre som videl biedu môjho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie o pomoc pred jeho poháňačmi, lebo poznám jeho bolesti.
I povedal Mojžiš Bohu: Ak pôjdem k Izraelcom a poviem im: Boh vašich otcov ma poslal k vám, a oni sa ma opýtajú: Aké je jeho meno? Čo im poviem? 14 Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM.
2M 3, 1-14
Moc Pánova pri nás!
Pamätám sa ako sme sa takto pred rokom s Riškom učili, čo je to opis. Pani učiteľka im aj zadala úlohu- opísať nejakú osobu. Opisoval svojho kamaráta ešte z DS. Uviedol jeho meno, výzor a potom aj povahové vlastnosti. Napísal: „Môj kamarát sa volá Alex. Je taký vysoký ako ja a rovnako chudý. Má krátke svetlé vlasy. Je to futbalista. Je veľmi šikovný v matematike a angličtine. Vždy pomôže s úlohami. Rovnako ako ja nerád píše opisy. Môj kamarát Alex mi veľmi chýba.“
Napriek tomu, že ste ho nikdy nevideli, asi by ste si ho vedeli predstaviť. A napriek tomu, že ste tých dvoch chlapcov nikdy nevideli sa spolu hrať. Asi ste vycítili, že im na sebe záleží a že sú kamaráti.
Dnes nám Písmo rozpráva príbeh, v ktorom nám opisuje Boha. A aj keď pred Bohom, takpovediac „zoči voči“ stál len Mojžiš, my všetci si to vieme predstaviť. Dokonca si vieme predstaviť Boha. Ukazuje sa nám tak, aby to naša ľudská myseľ, rozum, dokázali pochopiť.
Ako si predstavujete Boha. Je prirodzenou túžbou človeka, že si chce Pána Boha nejako predstaviť. V každom období nášho života to robíme inak. Keď sme deti, predstavujeme si Boha ako ruky, ktoré sú v obláčiku a dávajú všetko čo potrebujeme. Keď sme starší, predstavujeme si Ho možno ako dokonalého otca alebo naopak ako sudcu. Najmä ak nás rodičia nútili chodiť do kostola a starkí potom doma chceli aby sme im hovorili o čom bola kázeň, alebo aké boli piesne. Vtedy skôr je ten obraz Boha ako niekoho prísneho. Starší ľudia si predstavujú Boha ako nejakú neosobnú silu. Ducha. A postupne sa vraciame k predstave tých otvorených dlaní. A istoty. Teraz už nie preto, že tie dlane dávajú, ale že nás zoberú do nebies, k sebe a Boh nám dá odpočinutie.
Boh sám sa nám chce predstaviť. Nenecháva nás v neistote. Naopak. Sám sa chce človeku predstaviť. To je veľmi dôležité si všimnúť. Boh pre nás nechce ostať neznámy. Ukazuje sa tak, ako to vieme pochopiť. Boh je tak veľmi iný ako človek, tak dokonalý, že my ak by sme mu stáli zoči voči, tak by nás to zničilo. Na to nezabúdajme- Boh je úplne iný. Český teológ Tomáš Halík vo svojej knihe „Čo je bez chvenia to nie je pevné“ píše: Ak si myslíš, že si Boha pochopil, že mu rozumieš, tak si buď istý, že to nie je Boh. Boh je úplne iný. a zároveň je vnútrom tvojho vnútra a čistou blízkosťou.
To, čo my poznáme a môžeme vedieť o Bohu, vieme len preto, že nám to Boh dovolil. Tak často vo svojej pýche zabúdame, že Boh je BOH. Nebojíme sa, neprosíme Ho o odpustenie, myslíme si, že je jedno, či veríme alebo neveríme, či k tomu vedieme naše deti alebo nevedieme. Boh je mocný. Toto ostáva v platnosti.
Zároveň však platí, že Boh nám nie len prezradil svoje meno, ale že prišiel a žil medzi nami. Ježiš je zjavením Boha. Ježiš je Boh. V Ježišovi spoznávame, že Boh je nie len mocný, ale že chce byť mocný pri nás.
Niektorí ľudia popierajú, že Ježiš je Boží syn. Aj veriaci evanjelici povedia- ja verím, že Ježiš je Boží Syn, že je Boh...ale ako tomu mám rozumieť...
Môžeme tomu rozumieť len tak, ako nám to sám Ježiš hovorí. On sám to potvrdzuje, keď nám hovorí, že je ten istý Boh, ako Boh ktorý povedal „Ja som, ktorý som“.
V Jn 13, 19 čítame: Hovorím vám to už teraz, skôr ako sa to stane, aby ste uverili potom, keď sa to stane, že Ja som. V 8, 28: Ježiš im teda povedal: Keď vyzdvihnete Syna človeka, vtedy spoznáte, že Ja som a že nič nerobím sám od seba, ale hovorím tak, ako ma naučil Otec. V 8, 58: "Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som."
Ježiš a Boh Otec je ten istý Boh, ktorý o sebe hovorí Ja SOM. Ak by sme chceli Písmo vyslovene študovať, zistíme čo všetko toto JA SOM v sebe skrýva. Je to večné bytie. Boh stále je. Boh bol. A Boh bude. Vždy nemenný.
Boh sa stará. To je základ Boh- stará sa. Boh je moja opora. Boh je moje víťazstvo. Boh je môj lekár. Boh je Boh zástupov. Toto všetko je Boh. Týmto všetkým chce byť pre teba v Ježišovi.
Ježiš prichádza za tebou, pretože si pre neho dôležitý, Ježiš prichádza za tebou aj keď vie, že máš a robíš chyby, Ježiš prichádza za tebou aj keď ty nie vždy chceš byť s ním. Ježiš prichádza aby utíšil búrku v tvojom živote. To naozaj môže a dokáže. Ježiš je Boh. Môže uzdraviť, môže urobiť zázrak. Ale stále je Boh. On vie a vidí veci ako Boh. Koľkokrát sa stane, že my vidíme niečo ako nespravodlivé- najmä ak nám niekoho vezme zo života, koho sme milovali. Vtedy chceme s Bohom vyjednávať, hneváme sa na neho. Nakoniec však môžeme povedať len to, čo povedal Jób: Pán Boh dal, Pán Boh vzal. Nech je požehnané meno Pánovo. Jóbovi zomreli deti a prišiel o celý svoj majetok. Toto všetko mu urobil diabol aby ho týral, aby ho odlákal od Boha, aby mu ukázal, že Boh je nespravodlivý. Ale Jób sa nedal zlomiť. Dôveroval svojmu Bohu. Poznal svojho Boha. Aj my poznáme svojho Boha. Nie len podľa mena. My ho poznáme podľa Ježiša.
Božie: „Ja som“ má pre nás znamenať ja som ten ktorý má moc. Ja som ten, ktorý v tou mocou chce byť s tebou.
Ešte jednu veľmi dôležitú vec by som chcela na základe Božieho mena vyzdvihnúť. V Ám 5, 14: Hľadajte dobro, a nie zlo, aby ste žili, a vtedy Hospodin, Boh zástupov (Jahve c´vaot), bude s vami, tak ako hovoríte.
Boh je Bohom zástupov. Boh je Bohom spoločenstva. Boh je Bohom vzťahov. V tomto týždni, 27.1.bol Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Ak by sme držali minútu ticha za každú obeť, ktorá umrela v koncentračnom tábore, boli by sme ticho 11 a pol roka.
Strasie nás pri myšlienke na smrť, na vraždenie, na nespravodlivosť. Vystríhajme sa pýchy myslieť si, že jeden človek je viac a druhý menej. Jeden je lepší a druhý horší. Áno poznáme ľudí, ktorý by si zaslúžili spravodlivý trest. Ale holokaust nebol o spravodlivosti. Vystríhajme sa toho, aby sme sa povyšovali, a keď vidíme neprávosť, aby sme boli ticho. Lebo je nám dobre, kým sme v bezpečí. Je nám dobre kým sa cítime že my sme tí spravodliví. Ale čo ak by sme boli na tej druhej strane.
Boh nechce strany. Chce spoločenstvo. Nechce pýchu chce pokoru. Poučme sa z minulosti. Učme sa od Ježiša. V Ježišovi nám Boh ukazuje svoju moc. Moc, ktorou chce byť s nami a pri nás.