Bože, stráž moje myšlienky!

Bože, stráž moje myšlienky!

Nedeľa po Deviatniku

Po deviatniku- Dar Božieho slova (Boh nemlčí, Boh hovorí)

8 Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné. 9 Robte to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami.

F 4, 8-9

Tento text som nevybrala náhodou. Dnešná nedeľa je nedeľou Božieho slova. Božím Slovom označujeme Bibliu, zbierku kníh a listov cez ktoré k nám Boh prehovára. Božie Slovo je aj Pán Ježiš Kristus. Na základe ev.podľa Jána je Ježiš pravé Božie Slovo. V Ňom sa k nám Boh prihovára. A zároveň veríme, že cez Ducha Svätého môže Boh prehovoriť kedykoľvek, kdekoľvek a ku komukoľvek. Toto právo má, lebo je Stvoriteľ.

Pre nás ľudí ale platí istota, ak chceš počuť Boha, tak Ho budeš počuť cez Bibliu, a cez Ježiša. Toto slovo má byť živé, teda sa má o ňom hovoriť a máme ho počúvať. Máme vyhľadávať miesta kde sa hovorí slovo Božie- Služby, rôzne biblické hodiny a stretnutia...

Určite každý z nás, ako tu dnes sedíme, by povedal, že Božie slovo je pravda. Aj keď niektorým veciam nerozumieme, nevidíme v nich spravodlivosť. Ale Božie slovo je pravdivé.

Dobre. Ale je pravdivé pri nás?

Martin Luther hovorí: V modlitbe Pánovej sa modlíme- posväť sa meno Tvoje. Nie preto, že by Božie meno nebolo sväté. Ono je sväté samo o sebe. Ale my prosíme aby bolo sväté pri nás. Teda aby sme my videli a pochopili, že je sväté.

Tak je to aj s Písmom. Je pravdivé. Ale my chceme aby bolo pravdivé v našom živote. Aby prinieslo pravdu DO nášho života. Ako to urobiť?

V evanjeliu sme počuli, že sú 4 druhy poslucháčov Božieho slova:

1. Takí, pri ktorých sa slovo neujme a nič neznamená,

2. takí, čo radi počúvajú slovo, ale keď príde pokušenie, tak na neho rýchlo zabudnú

3. takí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoš života ho udusia

4. a len časť si slovo Božie zachová v srdci a prinesie úžitok.

My, dúfam, chceme patriť do tej 4.skupiny. Nechceme len počúvať pekné slová, ktoré pani farárka napísala. Ale chceme, aby bolo slovo Božie v našom srdci. Aby sme nie len vedeli, že je pravdivé, ale aby bolo pravdivé pri nás, v našom živote.

V dnešnom texte nám apoštol Pavol hovorí, ako sa môže slovo Božie stať pravdou v našom živote. Hovorí o troch krokoch:

  • O myslení (na čo upriamte svoju myseľ)
  • O konaní (robte toto)
  • O skúsenosti (toto sú pravdivé slová, lebo ste videli, čo robím ja a aj sami ste už vyskúšali, že takto Boh pokoja bude s vami).

Božie slovo chce človeka meniť- to nikdy neskončí, to je proces. A prvý krok, ako táto zmena nastane je, že mení naše myslenie.

Naša myseľ a spôsob, ako myslíme, má veľký vplyv na náš život. Už naši predkovia vedeli, že niekto môže ochorieť na tele, keď sa trápi jeho duša. Alebo ak sa zľakne, môže sa to odraziť na zdraví. Pokiaľ viem, tak najmä tehotné ženy sa snažili chrániť, aby sa dieťaťu niečo nestalo. Nakoľko je to pravda a možné, ja neviem posúdiť, ale niečo na tom bude. (Aj v Biblii je napísané o Pinchásovej manželke, že bola tehotná, blízko bol pôrod, keď sa dozvedela o manželovej smrti, v tej chvíli sa skrčila, lebo na ňu prišli bolesti. Porodila syna ale z toho žiaľu umrela.) Ak trpí duša, trpí aj telo. Naša myseľ veľký vplyv na náš život.

Boh cez Šalamúna povedal: Lebo ako zmýšľa človek v srdci, taký je. (Prísl 23, 7). Aké sú naše myšlienky, takým smerom pôjde náš život. Páči sa ti smer, ktorým sa uberá tvoj život?

Ak je tvojou odpoveďou: „Nie. Nie, nepáči sa mi môj život“, možno je na čase zmeniť svoje myslenie, aby Boh mohol zmeniť tvoj život. 

Zmeniť myslenie znamená prosiť o odpustenie. Ľudia často prosia Boha o odpustenie. Napr. odpusti mi Bože, že si nevážim to, čo mi v živote dávaš, odpusti mi, že nemám trpezlivosť s deťmi (alebo naopak rodičmi- veď vyžaduje veľa sily starať sa o vlastného rodiča či starého rodiča), odpusť mi Bože že sa hnevám, odpusť mi, že mi v obchode viac vydali a ja som nič nepovedala. Prosíme o odpustenie za veci, ktoré sami vidíme ako zlé a hryzie nás kvôli nim svedomie. Ale koľko vecí nevidíme a predsa Boha zarmucujeme!

Je to trochu ako keby sme vyšli do záhrady a chceli vyrezať strom. Chceli by sme ho odstrániť, lebo je neužitočný, zavadzia a jednoducho ho v našej záhrade nechceme mať. Zoberieme si do ruky ručnú pílku a odpílime jeden konár. Plnou silou ho odpílime a tešíme sa ako sme to zvládli a konár je preč. A odrazu si všimneme, že strom tam stále stojí. To, čo sme chceli dosiahnuť, sme nedosiahli. Aká absurdná predstava, že strom zmizne ak odpílim konár.

Ale tak my často konáme. Rozhodneme sa, že nebudeme ohovárať, nebudeme kričať na deti (na rodičov), budem si chrániť telo lebo je chrám Ducha...to všetko je vlastne, ako keby sme stále len odpilovali ten konár. Pritom ignorujeme skutočný koreň veci, skutočný problém.

Prosiť o odpustenie, „činiť pokánie“, to si vyžaduje zmenu celého myslenia človeka. S Božou pomocou môžeme zmeniť svoju myseľ. Môžeme dovoliť Bohu obnoviť našu myseľ a naplniť ju Jeho pravdou. V R 12, 2 čítame: premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, teda čo je dobré, milé a dokonalé.

Môžeme sa naučiť (2 Kor 10, 5) každú myšlienku podrobiť v poslušnosti Kristovi. A to sa dá len tak, že budeme počúvať Božie slovo a dovolíme aby nás menilo.

Boh nás vedie svojim Duchom Svätým, ale nás aj zastavuje, aby sme rozmýšľali. Je to, čo som počul alebo hovorím, pravdivé? Je to čestné, spravodlivé, čisté, cnostné, lásky, úcty a chvály hodné? 

Toto nás učí slovo Božie. Toto máme mať v mysli. Učiť sa každý deň viac a viac byť pravdiví, čestní, spravodliví, čistí, cnostní, lásky, úcty a chvály hodný. Ak takéto budú naše myšlienky, potom takéto bude aj naše konanie, lebo čítame: Robte to!

Robte to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne. Tak nám hovorí Pavol. A seba dáva za príklad. To znamená, že sa tak dá žiť. A určite v niečom či mnohom tak už žijeme. Hľadáme pravdu, chceme byť spravodliví, láskaví, čistí a cnostní. Ale každý z nás má pred sebou ešte prekážky.

Učme sa verše z Biblie. Aby mohli meniť naše myšlienky a tým aj naše konanie, aby sme my svedčili ďalej ako aj nám svedčili, že sa to dá. Ako hovorí Pavol: A Boh pokoja bude s vami.

Učme sa Biblické verše. Majme ich pred očami, aby nás slovo Božie učilo čo je pravda a čo je Božia vôľa. Aby sme upriamili svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné. Aby ste robili to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na tých, čo slúžia Bohu. A Boh pokoja bude s vami.