11. nedeľa po svätej Trojici
Ježiš svetlo sveta
17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. 19 Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21 Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“ (J 3, 17-21)
Milí priatelia, počas leta, možno ste si všimli, sme v kázňach Božieho slova vychádzali z príbehov Starej Zmluvy. Hovorili sme o Mojžišovi a o tom, ako sa Boh zjavil v horiacom kríku, ktorý však nezničil. Lebo Boh je mocný ako oheň, lenže nechce ničiť ale tvoriť. Hovorili sme o Samuelovi, Saulovi a Dávidovi, že nás Boh niekedy necháva čakať, ale to neznamená, že sa nedeje Jeho vôľa. Chceli by sme, aby sa Boh v našom živote aj zbore ukázal ako víchor, ale On sa ukazuje ako vánok, tak ako prorokovi Eliášovi. Aj my dostávame pozvanie ako prorok Elizeus, ktoré sa už nemusí zopakovať. Tak ako Nehemiáša, aj nás Boh volá k veľkým veciam, aj keď to nie je práve stavba múrov okolo Jericha. A niekedy nás musí previesť veľkými doliehaniami a ťažkosťami ako Jonáša, aby sme uznali, že sa mýlime a videli Boha.
Príbehy týchto ľudí nám dávajú do života istotu. Istotu, že aj keď sa dejú ťažké veci, nedejú sa mimo Boha. A že niekedy musia prísť ťažké doliehania, aby sme sa zmenili a videli ako veľký je Boh. Lebo na toho, kto Boha nevidí, kto si myslí, že si vystačí sám, je teda pyšný, na toho čaká zničenie, tak ako na Jeruzalem.
Toto bola celkom pekný prechádzka našim júlom a augustom. Dnes máme poslednú augustovú nedeľu. A myslím, že by sme leto mali zakončiť tam, kam nás celé Písmo vedie, pri Ježišovi.
Mnohí ľudia, ak hovoria niečo o Ježišovi, povedia, Ježiš je svetlo. Myslím, že Pán Ježiš veľmi dobre poznal zmýšľanie nás ľudí. ako veľmi si potrebujeme veci predstaviť, aby sme ich pochopili. Preto nám hovorí: Ja som svetlo. Aby sme si vedeli predstaviť kým je Boží Syn. Boží Syn je svetlo.
Bojíte sa tmy? Ja som sa jej ako dieťa veľmi bála. Bála som sa prejsť okolo dverí, ktoré mali sklenenú výplň a cez ňu som videla tmu na druhej strane. A nevidela som čo je v tej tme. Predstavovala som si tam nejaké strašidlo. Malé deti zvyknú volať rodičov, starých rodičov večer, aby išli s nimi na záchod alebo napiť sa, lebo sa boja tmy.
Tma má zvláštnu moc. Písmo hovorí o tme ako obraze toho zlého, Diabla. A hovorí o skutkoch tmy ako o hriechu. V liste Rímskym čítame: Noc pokročila a deň sa priblížil. Vyzlečme teda skutky tmy a oblečme si výzbroj svetla.
Tma sa spája so smrťou. Tma je nebezpečná. Už naši predkovia sa počas tmy a snažili chrániť- svoje obydlia aj svoje životy. Lebo tma volá človeka k spánku a keď spíte, ste zraniteľný. Môže vás napadnúť zviera, nepriateľ... a neviete rýchlo reagovať, neviete sa zorientovať v priestore, nájsť vypínač. Myslím, že preto apoštol Pavol toľkokrát prirovnáva tento svet k tme a toľkokrát vysvetľuje, že Diabol prináša tmu.
Nevidíš a nevieš, čo s tebou diabol zamýšľa, nevidíš a nevieš kam smeruje tento svet, aký bude koniec, kadiaľ má viesť tvoj život. Diabol prináša tmu. Nemá záujem na tom aby niečo robil pre ľudí, on ľudí len využíva na vlastné ciele.
Prečo potom toľko ľudí nechce vidieť Ježiša a radšej ostáva pri diablovi? Lebo sa im tma páči. Lebo tma zakryje to, čo nechceme aby niekto videl. Zlodeji radšej kradnú v noci, lebo tma ich chráni. Koľko vecí v živote človek urobí, ktoré chce, aby ostali skryté. Aby ich halila tma. Preto v 20 verši čítame: Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.
Ten, kto pozná Ježiša sa nebojí, že jeho hriechy vyjdú najavo, lebo vie, že Ježiš Ho od viny očisťuje: Kto verí v neho, nie je odsúdený. Vie, že každý je hriešny a vie, že aj keby sa mu ľudia chceli vysmiať, tak nič nezmôžu, lebo veď kto je človek oproti Bohu. Nám záleží na Božom názore. Tam je svetlo. Ľudia o sebe vždy budú zmýšľať aj zle. Lebo stále nám rozum zahaľuje mrak hriechu. Ešte že máme spoveď a VP, dar Písma ktoré ten mrak odoženú. Ale on sa vráti, a tak treba byť vytrvalý a znovu ho odohnať.
Tma nás niekedy láka, práve kvôli tajomnosti, ktorú prináša, preto sa milenci radšej stretajú v tme. Diabol tiež láka tmou, ktorá prináša tajomstvo. Preto toľkí mladí skúšajú veci, rôzne veci, nie len mágiu a horoskopy, skúšajú patriť do rôznych skupín, hľadajú svoju identitu, nevedia či sa im páčia dievčatá či chlapci, lebo je to všetko trochu tajomné. Myslím, že toto proti nám tiež diabol používa. Ak máme chuť objavovať, Boh stvoril tento svet naozaj ako miesto preplnené tajomstvami, ktoré smieme objavovať. Od hviezd až po kamene, od chémie po jazykovedu, od vzťahov po stroje. Biblia je plná právd, ktoré smieme objavovať o Bohu. Tam hľadajme. Nerobme tajomnými veci, ktoré Boh ukázal ako jasné.
V tme nevidíme dobre, ani jasne a veci ostávajú skryté. Ale Boh nechce ostať skrytý. Chce sa nám dať poznať. Všetko čo chceme vedieť o Bohu vidíme jasne v Ježišovi. Boh sa nám ukázal tak, aby sme Ho dokázali poznať- ako človek. Preto je Ježiš svetlo.
Pri Bohu sú veci jasné. Aj keď musíme uznať, že niektoré jasne nevidíme. Musíme si priznať, že toľko toho o Bohu nevieme. Musíme si tiež priznať, že aj mnohé vieme, ale nerobíme to- buď sa cítime slabí, alebo nechceme. Lenže mám nádej, že my Ježiša poznáme. To nám dáva možnosť vždy prejsť z tmy do svetla.
Niekedy, keď sa správame a žijeme podľa Božích štandardov, teda v tom svetle, stane sa, že narazíme na veľký odpor od ľudí- že nad nami budú krútiť hlavou, že budeme rozmýšľať nad ich spôsobom života- či by sa nám nežilo ľahšie, kebyže tiež občas nezaklameme, neokabátime... len nám to svedomie, ten Boží tichý hlas v nás nedovolí. Aj mňa to niekedy zamrzí. Ale text nám hovorí: Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“
Konajme vždy pravdu, konajme v mene Božom. Neskrývajme sa a nehanbime sa. Potom bude jedno, čo si ľudia myslia. Najmä tí, čo žijú v tme. Za tých sa modlime. Ale my stojme vo svetle, pri Ježišovi, všetko čo konáme konajme v Bohu.
17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. 19 Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21 Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“ (J 3, 17-21)
Milí priatelia, počas leta, možno ste si všimli, sme v kázňach Božieho slova vychádzali z príbehov Starej Zmluvy. Hovorili sme o Mojžišovi a o tom, ako sa Boh zjavil v horiacom kríku, ktorý však nezničil. Lebo Boh je mocný ako oheň, lenže nechce ničiť ale tvoriť. Hovorili sme o Samuelovi, Saulovi a Dávidovi, že nás Boh niekedy necháva čakať, ale to neznamená, že sa nedeje Jeho vôľa. Chceli by sme, aby sa Boh v našom živote aj zbore ukázal ako víchor, ale On sa ukazuje ako vánok, tak ako prorokovi Eliášovi. Aj my dostávame pozvanie ako prorok Elizeus, ktoré sa už nemusí zopakovať. Tak ako Nehemiáša, aj nás Boh volá k veľkým veciam, aj keď to nie je práve stavba múrov okolo Jericha. A niekedy nás musí previesť veľkými doliehaniami a ťažkosťami ako Jonáša, aby sme uznali, že sa mýlime a videli Boha.
Príbehy týchto ľudí nám dávajú do života istotu. Istotu, že aj keď sa dejú ťažké veci, nedejú sa mimo Boha. A že niekedy musia prísť ťažké doliehania, aby sme sa zmenili a videli ako veľký je Boh. Lebo na toho, kto Boha nevidí, kto si myslí, že si vystačí sám, je teda pyšný, na toho čaká zničenie, tak ako na Jeruzalem.
Toto bola celkom pekný prechádzka našim júlom a augustom. Dnes máme poslednú augustovú nedeľu. A myslím, že by sme leto mali zakončiť tam, kam nás celé Písmo vedie, pri Ježišovi.
Mnohí ľudia, ak hovoria niečo o Ježišovi, povedia, Ježiš je svetlo. Myslím, že Pán Ježiš veľmi dobre poznal zmýšľanie nás ľudí. ako veľmi si potrebujeme veci predstaviť, aby sme ich pochopili. Preto nám hovorí: Ja som svetlo. Aby sme si vedeli predstaviť kým je Boží Syn. Boží Syn je svetlo.
Bojíte sa tmy? Ja som sa jej ako dieťa veľmi bála. Bála som sa prejsť okolo dverí, ktoré mali sklenenú výplň a cez ňu som videla tmu na druhej strane. A nevidela som čo je v tej tme. Predstavovala som si tam nejaké strašidlo. Malé deti zvyknú volať rodičov, starých rodičov večer, aby išli s nimi na záchod alebo napiť sa, lebo sa boja tmy.
Tma má zvláštnu moc. Písmo hovorí o tme ako obraze toho zlého, Diabla. A hovorí o skutkoch tmy ako o hriechu. V liste Rímskym čítame: Noc pokročila a deň sa priblížil. Vyzlečme teda skutky tmy a oblečme si výzbroj svetla.
Tma sa spája so smrťou. Tma je nebezpečná. Už naši predkovia sa počas tmy a snažili chrániť- svoje obydlia aj svoje životy. Lebo tma volá človeka k spánku a keď spíte, ste zraniteľný. Môže vás napadnúť zviera, nepriateľ... a neviete rýchlo reagovať, neviete sa zorientovať v priestore, nájsť vypínač. Myslím, že preto apoštol Pavol toľkokrát prirovnáva tento svet k tme a toľkokrát vysvetľuje, že Diabol prináša tmu.
Nevidíš a nevieš, čo s tebou diabol zamýšľa, nevidíš a nevieš kam smeruje tento svet, aký bude koniec, kadiaľ má viesť tvoj život. Diabol prináša tmu. Nemá záujem na tom aby niečo robil pre ľudí, on ľudí len využíva na vlastné ciele.
Prečo potom toľko ľudí nechce vidieť Ježiša a radšej ostáva pri diablovi? Lebo sa im tma páči. Lebo tma zakryje to, čo nechceme aby niekto videl. Zlodeji radšej kradnú v noci, lebo tma ich chráni. Koľko vecí v živote človek urobí, ktoré chce, aby ostali skryté. Aby ich halila tma. Preto v 20 verši čítame: Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.
Ten, kto pozná Ježiša sa nebojí, že jeho hriechy vyjdú najavo, lebo vie, že Ježiš Ho od viny očisťuje: Kto verí v neho, nie je odsúdený. Vie, že každý je hriešny a vie, že aj keby sa mu ľudia chceli vysmiať, tak nič nezmôžu, lebo veď kto je človek oproti Bohu. Nám záleží na Božom názore. Tam je svetlo. Ľudia o sebe vždy budú zmýšľať aj zle. Lebo stále nám rozum zahaľuje mrak hriechu. Ešte že máme spoveď a VP, dar Písma ktoré ten mrak odoženú. Ale on sa vráti, a tak treba byť vytrvalý a znovu ho odohnať.
Tma nás niekedy láka, práve kvôli tajomnosti, ktorú prináša, preto sa milenci radšej stretajú v tme. Diabol tiež láka tmou, ktorá prináša tajomstvo. Preto toľkí mladí skúšajú veci, rôzne veci, nie len mágiu a horoskopy, skúšajú patriť do rôznych skupín, hľadajú svoju identitu, nevedia či sa im páčia dievčatá či chlapci, lebo je to všetko trochu tajomné. Myslím, že toto proti nám tiež diabol používa. Ak máme chuť objavovať, Boh stvoril tento svet naozaj ako miesto preplnené tajomstvami, ktoré smieme objavovať. Od hviezd až po kamene, od chémie po jazykovedu, od vzťahov po stroje. Biblia je plná právd, ktoré smieme objavovať o Bohu. Tam hľadajme. Nerobme tajomnými veci, ktoré Boh ukázal ako jasné.
V tme nevidíme dobre, ani jasne a veci ostávajú skryté. Ale Boh nechce ostať skrytý. Chce sa nám dať poznať. Všetko čo chceme vedieť o Bohu vidíme jasne v Ježišovi. Boh sa nám ukázal tak, aby sme Ho dokázali poznať- ako človek. Preto je Ježiš svetlo.
Pri Bohu sú veci jasné. Aj keď musíme uznať, že niektoré jasne nevidíme. Musíme si priznať, že toľko toho o Bohu nevieme. Musíme si tiež priznať, že aj mnohé vieme, ale nerobíme to- buď sa cítime slabí, alebo nechceme. Lenže mám nádej, že my Ježiša poznáme. To nám dáva možnosť vždy prejsť z tmy do svetla.
Niekedy, keď sa správame a žijeme podľa Božích štandardov, teda v tom svetle, stane sa, že narazíme na veľký odpor od ľudí- že nad nami budú krútiť hlavou, že budeme rozmýšľať nad ich spôsobom života- či by sa nám nežilo ľahšie, kebyže tiež občas nezaklameme, neokabátime... len nám to svedomie, ten Boží tichý hlas v nás nedovolí. Aj mňa to niekedy zamrzí. Ale text nám hovorí: Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“
Konajme vždy pravdu, konajme v mene Božom. Neskrývajme sa a nehanbime sa. Potom bude jedno, čo si ľudia myslia. Najmä tí, čo žijú v tme. Za tých sa modlime. Ale my stojme vo svetle, pri Ježišovi, všetko čo konáme konajme v Bohu.