1.nedeľa po Zjavení
„Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ján mu však chcel v tom zabrániť a povedal: „Ja by som sa mal tebe dať pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Ale Ježiš mu odpovedal: „Nechaj to teraz! Patrí sa nám naplniť všetko, čo je spravodlivé.“ A tak mu Ján už nebránil. Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. V tom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval naňho. A z nebies zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ Evanjelium podľa Matúša, 3.kapitola, verše 13-17
Mladá rodina s malým Ježišom musela z Betlehema ujsť. Herodes ho chcel nechať zabiť. Bál sa, že by stratil kráľovstvo. Bývali v Egypte, kým im anjel povedal, že už môžu ísť domov. Vrátili sa konečne do svojej domoviny, do Nazareta. Ježiš vyrastal v rodine. Bol poslušný svojim rodičom. Učil sa remeslu svojho pozemského „otca“ Jozefa a stal sa z neho tesár. Medzitým Ján Krstiteľ už volal ľudí k pokániu. Vyzýval ich, aby ľutovali svoje hriechy a očistili sa v Jordáne krstom.
Keď nastal ten správny čas, prišiel k nemu aj Ježiš, aby sa dal pokrstiť. Ján nevedel, ako má reagovať. Vedel, že Ježiš je Syn Boží. Dovtedy to spoznala len malá hŕstka ľudí, len pár ľuďom dal Boh do srdcia svetlo, že toto je Jeho milovaný Syn. A Ján bol jeden z nich, preto sa pýta: „Ja mám pokrstiť teba? Veď ty by si mal krstiť mňa.“ Ježišova odpoveď nevysvetľuje, ale upokojuje: „Nechaj to teraz tak! Patrí sa nám naplniť všetko, čo je spravodlivé.“ A tak Ján poslúchne a pokrstí Ježiša v rieke Jordán. V tej chvíli sa otvoria nebesá, na Ježiša zostúpi Duch a Boží hlas oznámi všetkým ľuďom a na všetky veky, kto je Ježiš: „Toto je môj milovaný Syn.“
Ježiš je Boží Syn.
Ježišov krst je začiatok Jeho verejného vystupovania. Je to začiatok Jeho cesty ako trpiaceho služobníka, ako Baránka Božieho, ktorý sníma hriechy sveta.
Ježiš sa vo svojom krste úplne podriaďuje vôli svojho Otca. Prijíma a preberá celú úlohu, aby zomrel za hriešnikov. A robí to z lásky k nám. Nasledujúce tri roky bude úplne celým životom slúžiť Božiemu ľudu. Nakoniec aj ten život kvôli ľudu obetuje.
Prijímame aj mi oddane úlohy, ktoré nám zveril Boh? Napĺňame to, čo je spravodlivé? Človek nechce slúžiť. Človek chce byť šťastný, chce, aby mu bolo dobre. Chce, aby sa mu darilo. Chce byť zdravý. Chce, chce, chce... ale čo pre nás chce Boh? Do akej úlohy nás posiela? Nemusí to byť ľahká úloha. Nie je ľahká úloha, starať sa o deti, nie je ľahká úloha zachovať manželstvo a vernosť. Nie je ľahká úloha opustiť to, čo mi robí zle, čo je zlé pre moje telo, pre moju dušu. Nie je to ľahká úloha nesťažovať sa, neohovárať, nepreklínať.
Ježiš svoju úlohu v krste prijal. Aj my sme pokrstení. Aj na nás zostúpil Duch Svätý. Prijmime úlohy, do ktorých nás postavil Boh. Boží Syn z lásky za nás položil život. Prejavme aj my lásku. Postarajme sa o tých, čo to potrebujú. Pomôžme. Nepovedzme- veď to má spraviť niekto iný. Si tu ty. Je to tvoja úloha. Prijmi ju ako prijal Ježiš tú svoju.
Modlitba:
Večný Bože, vo svojom Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi, nám zjavuješ múdrosť, pravdu a spravodlivosť. V Ňom poznávame a prijímame Tvoju veľkú lásku, ktorou miluješ svet i nás. Staráš sa o nás, ponúkaš nám zmierenie a večný život. Posilňuj nás Duchom Svätým, aby sme aj my boli poslušní Tvojej svätej vôli. Vyšli nás do služby, aby sme videli, akú úlohu si nám zveril, aby sme pomáhali tam, kde je to potrebné. Vypočuj nás pre nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Amen.
Milosť Pána Ježiša Krista, láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami! Amen.