5.nedeľa po sv. Trojici
Hospodin povedal Samuelovi: „Dokedy budeš smútiť za Saulom? Ja som ho zbavil vlády nad Izraelom. Naplň si roh olejom a choď. Posielam ťa k Izajovi z Betlehema, lebo medzi jeho synmi som si vyhliadol kráľa.“
Samuel vzal roh s olejom a pomazal Dávida v prítomnosti jeho bratov. Počnúc týmto dňom spočíval na Dávidovi Hospodinov duch.
(1Sam 16,1. 13)
Kráľ Dávid je jednou z najväčších Biblických postáv. Jedným z najobľúbenejších Božích mužov. Jeho životný príbeh s Bohom je veľmi jednoduchý a zároveň veľkolepý. Z obyčajného pastiera sa stane kráľ. Malý chlapec porazí veľkého Goliáša. Stane sa z neho najväčší kráľ a z jeho potomkov sa narodí Spasiteľ, Boží Syn.
Ak by sme Dávidov príbeh rozpovedali iba takto, znelo by to dobre, ale bolo by to málo. Hneď na začiatku, keď prichádza vôbec Dávid na scénu, Boh nám dovoľuje vidieť niečo z Jeho podstaty. Ukazuje nám aký je a čo je pre Neho dôležité. Dávid sa stáva kráľom na Boží príkaz. Izraelci už mali kráľa- svojho prvého kráľa. Dovtedy mali iba sudcov, ktorí súdili spory. No žiadali si kráľa od Boha a tak prorok Samuel pomazal prvého kráľa Saula. Saul bol mocný, spočiatku dobrý kráľ, ale rozhodol sa, že už nebude počúvať Boha (od ktorého inak dostal pomazanie byť kráľom), ale bol pyšný a chcel sa riadiť len vlastnými rozhodnutiami.
Keď vynecháme Boha zo svojich rozhodnutí, tak to nikdy nedopadne dobre. V 16.kapitole 1 knihy Samuelovej čítame: „Keď sa Duch Hospodinov vzdialil od Saula, posadol ho zlý duch od Hospodina.“ To je veľká výstraha. Ak sa od človeka vzdiali Boží Duch, prichádza Duch zlý. V Saulovom prípade to znamenalo, že ho prenasledovali nepokojné myšlienky, všade videl nepriateľov.
V našom prípade to môže vyzerať úplne inak. Ale jedno je isté, ak Boha vynecháme zo svojich rozhodnutí, nedopadne to dobre. V tom nám ukázal príklad sám Pán Ježiš. Pred tým, než urobil zázrak, pred tým než sa mal rozhodnúť, sám Boží Syn najprv vstupuje do rozhovoru so svojim Otcom. Pred tým než nasýtil zástup najprv vzdal vďaku Bohu a dobrorečil Mu. Pred tým než sa nechal zajať, modlil sa k Bohu v Getsemanskej záhrade. Na tomto mieste sa modlieval pravidelne.
Nerobme naše rozhodnutia bez Boha. V prvom rade sa poraďme s Ním. Pre Boha nie je nič príliš malé a bezvýznamné, už vôbec nie smiešne. Robme rozhodnutia s Bohom.
Ešte jednu vec si tu treba všimnúť- prorokovi Samuelovi bolo ľúto, že Saul Boha opustil. Bolo mu ľúto, že Boh sa rozhodol Saula nahradiť. Proroka Samuela to mrzelo. Toľko nádejí vkladal do kráľa. Bol si istý, že bude Božím mužom, poslom na zemi a bude viesť národ k Bohu. Ale nestalo sa tak.
Koľkokrát sa vám stalo, že veci nevyšli podľa vášho očakávania, že sa nestalo to, v čo ste dúfali? Aj keď ste do toho investovali mnoho času, energie, možno peňazí, možno aj modlitieb, ale nestalo sa tak. Vec nemala zdarný koniec, možno vzťah nemal zdarný koniec. Samuelovi sa tiež rozplynuli nádeje. Ale aj keď bol sklamaný a smutný, dôveroval Bohu. Dôveroval Božiemu plánu. Boh iste má plán. Nech je nám Samuel príkladom- môžeme byť smutní aj sklamaní, ale dôverujme.
Saul spyšnel, preto si Boh vybral pre svoj národ nového kráľa. Prorokovi Samuelovi ale nepovedal, kto ním bude. Len ho poslal do domu Izaiovho, do Betlehema. Otec Izai postavil pred Samuela 7 svojich synov. Urastených mládencov plných sily. Ale ani jeden z nich nemal byť kráľom.
Koho by ste si zvolili za kráľa, za vodcu? Asi niekoho, z koho vyžaruje fyzická sila ale aj rozvaha, aby dal svojmu ľudu pocit istoty. Keď sú vyhlásené voľby, do samosprávy, parlamentu ale aj naše v cirkvi do rôznych funkcií, väčšinou sa sústreďujeme na to, ako na nás kandidát pôsobí. Málo ľudí sa zahĺby do volebného programu a ešte menej sa zo rozhodnutie modlí.
Aj Samuel tak rozmýšľa. A znovu je sklamaný. Kto má byť novým kráľom, ak nie jeden z týchto urastených mládencov? A tu mu Boh hovorí: „Nehľaď na jeho výzor a výšku jeho postavy, tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“
V dnešnom svete, keď sa kladie taký dôraz na výzor, keď sú ľudia ochotní podstúpiť operácie, aby vyzerali inak, keď ženy vymýšľajú ako viac zo seba odhaliť, keď to, ako vyzeráme je dôležitejšie ako to, či vieme aspoň slušne sformulovať vetu bez nadávok a osočovania, aj nám Boh hovorí- nie výzor, ale srdce.
A konečne je tu postava Dávida. Kráľ Dávid. Praotec Márie, matky Ježišovej ale i Jozefa, jeho pozemského otca. Rozšíril krajinu, zaistil stabilitu. Čo sa naučiť od tohto kráľa? Povedala by som, že sa máme naučiť- čakať.
Dávidov príbeh vôbec nie je jedna rovná čiara k cieľu. Síce ho Samuel pomazal za kráľa, ale neprichádza rozprávkový koniec. My by sme si to tak predstavovali, že Saul odíde z trónu lebo si uvedomí, že sklamal Boha a Dávid, malý chlapec, si na trón sadne a všetci sa budú radovať. Ale to nie je pravda. Dávid sa dostáva na kráľovský dvor, ale preto, že dobre hrá na harfe a to pomáha Saulovi, keď ho posadne zlý duch. Podarí sa mu poraziť Goliáša, obávaného vojaka nepriateľov, Filištíncov. Saul ho urobí veliteľom vojska, ale keď ľudia začnú Dávida oslavovať, Saul začína žiarliť. Nechce mu dať svoj trón, posiela svojich troch synov aby Dávida zabili, jeden z nich je jeho najlepší priateľ. Dávid 7 rokov panuje z cudziny, potom spácha ohavný hriech kedy zatúži po vydatej žene a tak jej manžela pošle vo vojne na istú smrť. Neustále ho prenasledujú nepriatelia, cíti sa opustený. Vo všetkom sa ale modlí k Bohu. Prosí o odpustenie a zmilovanie. A my tieto prosby môžeme čítať v žalmoch, ktoré napísal.
Napriek tomu, že za kráľa bol pomazaný ešte ako veľmi mladý, dokonca malý chlapec, na trón si sadol až keď mal 30 rokov. Asi 20 rokov čakania. To je dlhý čas.
Ako dlho sme my ochotní čakať na Božie zasľúbenia, na Božie odpovede? Položme si otázku, či nechceme mať odpovede hneď. Dávid ale čakal 20 rokov. Abrahám sa stal otcom, keď mal 100 rokov, Izraelci čakali na zaujatie Kanaanu 40 rokov.... koľko si ochotný čakať ty?
Boh pozná správny čas. Tvoje čakanie môže byť aj trest, ale môže byť aj zhovievanie. Dôveruj Božiemu načasovaniu.
Modlime sa:
Milý Bože, daj nám všetkým, aby sme tak ako učíme aj žili a sľuby plnili. Mnohí sme, čo hovoríme "Pane, Pane" a snažíme sa správne hovoriť. Ale konanie a nasledovanie nám chýba. Nedopusť, aby skrze nás samých bolo sväté slovo Božie znesväcované. Amen.
Samuel vzal roh s olejom a pomazal Dávida v prítomnosti jeho bratov. Počnúc týmto dňom spočíval na Dávidovi Hospodinov duch.
(1Sam 16,1. 13)
Kráľ Dávid je jednou z najväčších Biblických postáv. Jedným z najobľúbenejších Božích mužov. Jeho životný príbeh s Bohom je veľmi jednoduchý a zároveň veľkolepý. Z obyčajného pastiera sa stane kráľ. Malý chlapec porazí veľkého Goliáša. Stane sa z neho najväčší kráľ a z jeho potomkov sa narodí Spasiteľ, Boží Syn.
Ak by sme Dávidov príbeh rozpovedali iba takto, znelo by to dobre, ale bolo by to málo. Hneď na začiatku, keď prichádza vôbec Dávid na scénu, Boh nám dovoľuje vidieť niečo z Jeho podstaty. Ukazuje nám aký je a čo je pre Neho dôležité. Dávid sa stáva kráľom na Boží príkaz. Izraelci už mali kráľa- svojho prvého kráľa. Dovtedy mali iba sudcov, ktorí súdili spory. No žiadali si kráľa od Boha a tak prorok Samuel pomazal prvého kráľa Saula. Saul bol mocný, spočiatku dobrý kráľ, ale rozhodol sa, že už nebude počúvať Boha (od ktorého inak dostal pomazanie byť kráľom), ale bol pyšný a chcel sa riadiť len vlastnými rozhodnutiami.
Keď vynecháme Boha zo svojich rozhodnutí, tak to nikdy nedopadne dobre. V 16.kapitole 1 knihy Samuelovej čítame: „Keď sa Duch Hospodinov vzdialil od Saula, posadol ho zlý duch od Hospodina.“ To je veľká výstraha. Ak sa od človeka vzdiali Boží Duch, prichádza Duch zlý. V Saulovom prípade to znamenalo, že ho prenasledovali nepokojné myšlienky, všade videl nepriateľov.
V našom prípade to môže vyzerať úplne inak. Ale jedno je isté, ak Boha vynecháme zo svojich rozhodnutí, nedopadne to dobre. V tom nám ukázal príklad sám Pán Ježiš. Pred tým, než urobil zázrak, pred tým než sa mal rozhodnúť, sám Boží Syn najprv vstupuje do rozhovoru so svojim Otcom. Pred tým než nasýtil zástup najprv vzdal vďaku Bohu a dobrorečil Mu. Pred tým než sa nechal zajať, modlil sa k Bohu v Getsemanskej záhrade. Na tomto mieste sa modlieval pravidelne.
Nerobme naše rozhodnutia bez Boha. V prvom rade sa poraďme s Ním. Pre Boha nie je nič príliš malé a bezvýznamné, už vôbec nie smiešne. Robme rozhodnutia s Bohom.
Ešte jednu vec si tu treba všimnúť- prorokovi Samuelovi bolo ľúto, že Saul Boha opustil. Bolo mu ľúto, že Boh sa rozhodol Saula nahradiť. Proroka Samuela to mrzelo. Toľko nádejí vkladal do kráľa. Bol si istý, že bude Božím mužom, poslom na zemi a bude viesť národ k Bohu. Ale nestalo sa tak.
Koľkokrát sa vám stalo, že veci nevyšli podľa vášho očakávania, že sa nestalo to, v čo ste dúfali? Aj keď ste do toho investovali mnoho času, energie, možno peňazí, možno aj modlitieb, ale nestalo sa tak. Vec nemala zdarný koniec, možno vzťah nemal zdarný koniec. Samuelovi sa tiež rozplynuli nádeje. Ale aj keď bol sklamaný a smutný, dôveroval Bohu. Dôveroval Božiemu plánu. Boh iste má plán. Nech je nám Samuel príkladom- môžeme byť smutní aj sklamaní, ale dôverujme.
Saul spyšnel, preto si Boh vybral pre svoj národ nového kráľa. Prorokovi Samuelovi ale nepovedal, kto ním bude. Len ho poslal do domu Izaiovho, do Betlehema. Otec Izai postavil pred Samuela 7 svojich synov. Urastených mládencov plných sily. Ale ani jeden z nich nemal byť kráľom.
Koho by ste si zvolili za kráľa, za vodcu? Asi niekoho, z koho vyžaruje fyzická sila ale aj rozvaha, aby dal svojmu ľudu pocit istoty. Keď sú vyhlásené voľby, do samosprávy, parlamentu ale aj naše v cirkvi do rôznych funkcií, väčšinou sa sústreďujeme na to, ako na nás kandidát pôsobí. Málo ľudí sa zahĺby do volebného programu a ešte menej sa zo rozhodnutie modlí.
Aj Samuel tak rozmýšľa. A znovu je sklamaný. Kto má byť novým kráľom, ak nie jeden z týchto urastených mládencov? A tu mu Boh hovorí: „Nehľaď na jeho výzor a výšku jeho postavy, tohto som zavrhol, lebo nepozerám na to, na čo pozerá človek. Človek totiž hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“
V dnešnom svete, keď sa kladie taký dôraz na výzor, keď sú ľudia ochotní podstúpiť operácie, aby vyzerali inak, keď ženy vymýšľajú ako viac zo seba odhaliť, keď to, ako vyzeráme je dôležitejšie ako to, či vieme aspoň slušne sformulovať vetu bez nadávok a osočovania, aj nám Boh hovorí- nie výzor, ale srdce.
A konečne je tu postava Dávida. Kráľ Dávid. Praotec Márie, matky Ježišovej ale i Jozefa, jeho pozemského otca. Rozšíril krajinu, zaistil stabilitu. Čo sa naučiť od tohto kráľa? Povedala by som, že sa máme naučiť- čakať.
Dávidov príbeh vôbec nie je jedna rovná čiara k cieľu. Síce ho Samuel pomazal za kráľa, ale neprichádza rozprávkový koniec. My by sme si to tak predstavovali, že Saul odíde z trónu lebo si uvedomí, že sklamal Boha a Dávid, malý chlapec, si na trón sadne a všetci sa budú radovať. Ale to nie je pravda. Dávid sa dostáva na kráľovský dvor, ale preto, že dobre hrá na harfe a to pomáha Saulovi, keď ho posadne zlý duch. Podarí sa mu poraziť Goliáša, obávaného vojaka nepriateľov, Filištíncov. Saul ho urobí veliteľom vojska, ale keď ľudia začnú Dávida oslavovať, Saul začína žiarliť. Nechce mu dať svoj trón, posiela svojich troch synov aby Dávida zabili, jeden z nich je jeho najlepší priateľ. Dávid 7 rokov panuje z cudziny, potom spácha ohavný hriech kedy zatúži po vydatej žene a tak jej manžela pošle vo vojne na istú smrť. Neustále ho prenasledujú nepriatelia, cíti sa opustený. Vo všetkom sa ale modlí k Bohu. Prosí o odpustenie a zmilovanie. A my tieto prosby môžeme čítať v žalmoch, ktoré napísal.
Napriek tomu, že za kráľa bol pomazaný ešte ako veľmi mladý, dokonca malý chlapec, na trón si sadol až keď mal 30 rokov. Asi 20 rokov čakania. To je dlhý čas.
Ako dlho sme my ochotní čakať na Božie zasľúbenia, na Božie odpovede? Položme si otázku, či nechceme mať odpovede hneď. Dávid ale čakal 20 rokov. Abrahám sa stal otcom, keď mal 100 rokov, Izraelci čakali na zaujatie Kanaanu 40 rokov.... koľko si ochotný čakať ty?
Boh pozná správny čas. Tvoje čakanie môže byť aj trest, ale môže byť aj zhovievanie. Dôveruj Božiemu načasovaniu.
Modlime sa:
Milý Bože, daj nám všetkým, aby sme tak ako učíme aj žili a sľuby plnili. Mnohí sme, čo hovoríme "Pane, Pane" a snažíme sa správne hovoriť. Ale konanie a nasledovanie nám chýba. Nedopusť, aby skrze nás samých bolo sväté slovo Božie znesväcované. Amen.