Kázeň na 11.nedeľu po svätej Trojici
(posledná augustová nedeľa pred požehnaním k novému šk.roku)
(posledná augustová nedeľa pred požehnaním k novému šk.roku)
1 A povedal im podobenstvo, ako sa im treba vždy modliť a neochabovať. 2 Hovoril: V ktoromsi meste bol sudca, Boha sa nebál a človeka nehanbil. 3 A bola v tom meste vdova, ktorá chodila k nemu a prosila ho: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi! 4 Ale on dlho nechcel. Potom si však povedal: Čo sa aj Boha nebojím ani človeka nehanbím, 5 ale že ma táto vdova unúva, zastanem sa jej, aby nakoniec neprišla a nedokaličila ma. 6 A Pán dodal: Počujte, čo vraví nespravodlivý sudca. 7 Či by sa Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí dňom i nocou volajú k Nemu, i keď mešká s ich vyslyšaním? 8 Hovorím vám: Čoskoro sa ich zastane. Ale keď príde Syn človeka, či nájde vieru na zemi? (Lk 18)
Milí bratia a sestry,
Počuli sme podobenstvo Pána Ježiša o bezbožnom sudcovi, ktorý sa Boha nebál a jeho rozhodnutia boli nespravodlivé. Ale hovorí aj o tom, že spravodlivých sa Boh zastane, vyslyší ich modlitby. A ja by som dnes rada hovorila o tom, keď na Božie zasľúbenie zabúdame. Slovo, ktoré dnes chceme počuť a prijať, znie: „Nech ťa Pán chráni, aby si nezmalomyseľnel.“
Slovo „malomyseľnosť“ je trochu staršie, v dnešnej reči sa už veľmi nepoužíva, ale v duchovnom a biblickom jazyku má hlboký význam.
„Malomyseľný“ je človek, ktorý stráca odvahu, nádej, sebadôveru; ktorý je ubitý ťažkosťami, bezradný, znechutený. Malomyseľnosť je, keď srdce ochabne, keď človek „zvesí hlavu“ a už neverí, že sa niečo môže zmeniť k lepšiemu. Je to stav, keď sa na nás nakopí starosť za starosťou a my máme chuť vzdať sa.
Všetci poznáme ten pocit – keď sa nám zdá, že už ďalej nevládzeme. Keď problémy sú väčšie ako naše sily, keď skúšky prichádzajú jedna za druhou, keď sa zdá, že sme sami. Vtedy prichádza malomyseľnosť. Stratíme odvahu, chuť bojovať, stratíme radosť. Najnebezpečnejšie na tom všetkom je, že často sa ťažká situácia deje v našich mysliach- že sa veci naozaj nedejú, my si aj v hlave, v srdci, začneme domýšľať...čo ak sa stane toto, mohlo by to dopadnúť takto...a z malej guľky sa odrazu stane obrovská guľa, ako keď staviate snehuliaka, začnete s malou snehovou guľou a keď ju po snehu váľate, zrazu sa zväčšuje a zväčšuje, až je tak veľká, že ju neudvihnete.
O problémoch a nádeji, ktorú dáva Boh, počúvame v kázňach často. Chceme, aby nás Božie slovo posilnilo, ale v prvom rade musíme dnes požiadať Pána Boha o odpustenie. My ktorí tu sedíme, počúvame, ktorí vyznávame Jeho meno, Ho musíme požiadať o odpustenie. Napriek tomu, že poznáme Jeho sväté meno, máme skúsenosť, že sa o nás stará, napriek tomu zabúdame na jeho sľuby a vzdávame sa, sme malomyseľní.
V Lukášovi 18,1 Ježiš hovorí podobenstvo „aby vždycky prosili a neochabovali“ – inými slovami, aby nezmalomyseľneli.
V 2. Korinťanom 4,1 Pavol píše: „Pretože máme túto službu z milosti, neochabujeme.“
Malomyseľnosť je duchovné pokušenie. Neznamená len smútok, ale skôr stav, keď človek stratí vieru a odvahu dôverovať Bohu. Preto sa aj v modlitbách prosí: „Pane, zachovaj ma, aby som nezmalomyseľnel.“
Slovo malomyseľnosť znamená, keď človek stratí odvahu a chuť pokračovať.
Napríklad, ak žiak, ktorý sa učí na skúšku a povie si: „Aj tak to neviem, nemá zmysel.“, športovec, ktorý prehrá prvý zápas a povie: „Načo hrať ďalej.“, človek, ktorý sa trápi a myslí si: „Som na to sám, nikto mi nepomôže.“
Ale Pán Boh nám sľubuje: „Neboj sa, ja som s tebou.“ To znamená: aj keď je ťažko, nemusíme to vzdať. Boh nás chráni pred tým, aby sme zostali v beznádeji.
Takže keď hovoríme: „Nech ťa Pán chráni, aby si nezmalomyseľnel“, znamená to: nech ti dá silu nevzdať sa, nech ti pripomína, že nie si sám, nech ti dodáva odvahu aj vtedy, keď je ťažko. Ale najmä nech Duch Svätý pripomenie tvojmu srdcu: „Za teba zomrel Boží Syn. A ty pochybuješ?“
Niekedy je to s nami tak, že sa cítime bezbranní, bez sily. Ako malý stromček. Poznáte príbeh o malom stromčeku?
V lese vyrástol malý stromček. Bol tenký a krehký, a keď fúkal vietor, celý sa triasol. Stromček sa pozrel na veľké stromy okolo seba a povedal: „Ja nikdy nebudem taký silný ako oni. Pri prvom veľkom vetre sa určite zlomím.“
Jedného dňa sa strhla veľká búrka. Vietor fúkal, dážď lial a malý stromček sa skutočne veľmi bál. Už-už mal pocit, že to nevydrží. Vtedy k nemu prehovoril starý dub vedľa neho:
„Neboj sa! Máš korene, ktoré ťa držia. Vietor ťa môže ohýbať, ale nezlomí ťa, lebo tvoje korene sú v zemi, ktorá ti dáva silu.“
A malý stromček si uvedomil, že hoci sa trasie, stále stojí. Vietor utíchol, búrka skončila – a on zostal stáť pevne na svojom mieste.
Odvtedy už nehovoril: „Určite sa zlomím.“ Namiesto toho hovoril: „Mám silné korene. Aj keď príde vietor, zvládnem to.“
Tak je to aj s nami. Niekedy sme ako ten malý stromček – cítime sa slabí, bojíme sa, že to nezvládneme. Ale naše „korene“ sú v Pánu Bohu. On je naša sila. On nás drží, aby sme nezmalomyseľneli, ale aby sme vydržali, aj keď príde búrka.
Božie slovo nás uisťuje: „Buď silný a odvážny, neboj sa a nestrachuj sa, lebo Hospodin, tvoj Boh, je s tebou všade, kam pôjdeš.“ (Joz 1,9). Boh nás neuchráni pred každou skúškou – ale chráni nás pred tým, aby sme stratili nádej. On stojí pri nás, aby sme nezmalomyseľneli.
Apoštol Pavol píše: „Zo všetkých strán sme sužovaní, ale nie sme zúfalí; sme v úzkostiach, ale nezúfame; prenasledovaní, ale nie opustení; zrážaní, ale nehynieme.“ (2 Kor 4,8–9)
To je skúsenosť viery. Problémy nezmizli, ale Pán nenechal svojho služobníka padnúť do úplnej tmy.
Aj my to poznáme: žiak, ktorý sa bojí skúšky, učiteľ, ktorý nevie, či zvládne nový školský rok, rodič, ktorý má starosť o svoje dieťa, človek, ktorého trápi choroba alebo osamelosť.
Práve v takých chvíľach Pán Boh prichádza a hovorí: „Neboj sa, som s tebou.“ A v Ježišovi Kristovi to dokázal – On prešiel cestou kríža, no nezmalomyseľnel, lebo dôveroval Otcovi. A vstal z mŕtvych, aby sme aj my mali nádej.
Preto je Božie požehnanie také dôležité. Keď dnes počujeme: „Nech ťa Pán chráni, aby si nezmalomyseľnel“ – je to viac než pekné prianie. Je to Božia moc, ktorá nás nesie.
Bratia a sestry, aj keď prídu skúšky, nemusíme sa báť. Boh nám sľúbil: „Nikdy ťa neopustím, ani nezanechám.“ (Hebr 13,5).
Strážme si svoje srdcia (ak chcete, nazvite to myšlienky), aby sme sa našou stratou nádeje nerúhali Bohu. Nech nás teda Pán chráni pred malomyseľnosťou. V Ježišovi Kristovi máme Pána, ktorý sám prešiel krížom, ale nezmalomyseľnel, lebo dôveroval Otcovi.
Nech nám dá vieru, nádej a odvahu kráčať ďalej, dvíha nás, keď padáme. A nech každý deň zakúšame, že On je s nami – až do konca sveta. Amen.
Modlitba:
Drahý nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si naším útočiskom a silou. Ty poznáš naše srdcia, naše radosti i starosti. Vieš, ako rýchlo môžeme stratiť odvahu a upadnúť do malomyseľnosti, keď prídu ťažkosti, neúspechy či smútok. Prosíme Ťa, Pane: chráň nás pred beznádejou. Keď padáme, dvíhaj nás. Keď sa bojíme, posilňuj nás. Keď sa cítime sami, pripomeň nám, že Ty si vždy s nami. Naplň naše srdcia dôverou v Tvoju prítomnosť a odvahou kráčať ďalej. Daj nám istotu, že ani v búrkach života nie sme opustení, lebo nás drží Tvoja ruka. Nech Tvoj Duch Svätý v nás zapáli nádej, ktorá sa nikdy nepominie, a nech nás vedie cestou viery až do večného života. V mene Pána Ježiša Krista prosíme. Amen.
Milí bratia a sestry,
Počuli sme podobenstvo Pána Ježiša o bezbožnom sudcovi, ktorý sa Boha nebál a jeho rozhodnutia boli nespravodlivé. Ale hovorí aj o tom, že spravodlivých sa Boh zastane, vyslyší ich modlitby. A ja by som dnes rada hovorila o tom, keď na Božie zasľúbenie zabúdame. Slovo, ktoré dnes chceme počuť a prijať, znie: „Nech ťa Pán chráni, aby si nezmalomyseľnel.“
Slovo „malomyseľnosť“ je trochu staršie, v dnešnej reči sa už veľmi nepoužíva, ale v duchovnom a biblickom jazyku má hlboký význam.
„Malomyseľný“ je človek, ktorý stráca odvahu, nádej, sebadôveru; ktorý je ubitý ťažkosťami, bezradný, znechutený. Malomyseľnosť je, keď srdce ochabne, keď človek „zvesí hlavu“ a už neverí, že sa niečo môže zmeniť k lepšiemu. Je to stav, keď sa na nás nakopí starosť za starosťou a my máme chuť vzdať sa.
Všetci poznáme ten pocit – keď sa nám zdá, že už ďalej nevládzeme. Keď problémy sú väčšie ako naše sily, keď skúšky prichádzajú jedna za druhou, keď sa zdá, že sme sami. Vtedy prichádza malomyseľnosť. Stratíme odvahu, chuť bojovať, stratíme radosť. Najnebezpečnejšie na tom všetkom je, že často sa ťažká situácia deje v našich mysliach- že sa veci naozaj nedejú, my si aj v hlave, v srdci, začneme domýšľať...čo ak sa stane toto, mohlo by to dopadnúť takto...a z malej guľky sa odrazu stane obrovská guľa, ako keď staviate snehuliaka, začnete s malou snehovou guľou a keď ju po snehu váľate, zrazu sa zväčšuje a zväčšuje, až je tak veľká, že ju neudvihnete.
O problémoch a nádeji, ktorú dáva Boh, počúvame v kázňach často. Chceme, aby nás Božie slovo posilnilo, ale v prvom rade musíme dnes požiadať Pána Boha o odpustenie. My ktorí tu sedíme, počúvame, ktorí vyznávame Jeho meno, Ho musíme požiadať o odpustenie. Napriek tomu, že poznáme Jeho sväté meno, máme skúsenosť, že sa o nás stará, napriek tomu zabúdame na jeho sľuby a vzdávame sa, sme malomyseľní.
V Lukášovi 18,1 Ježiš hovorí podobenstvo „aby vždycky prosili a neochabovali“ – inými slovami, aby nezmalomyseľneli.
V 2. Korinťanom 4,1 Pavol píše: „Pretože máme túto službu z milosti, neochabujeme.“
Malomyseľnosť je duchovné pokušenie. Neznamená len smútok, ale skôr stav, keď človek stratí vieru a odvahu dôverovať Bohu. Preto sa aj v modlitbách prosí: „Pane, zachovaj ma, aby som nezmalomyseľnel.“
Slovo malomyseľnosť znamená, keď človek stratí odvahu a chuť pokračovať.
- Je to ako keď máš pocit, že je toho na teba priveľa.
- Keď si povieš: „Aj tak to nezvládnem.“
- Keď zvesíš hlavu a nechce sa ti už skúšať ďalej.
Napríklad, ak žiak, ktorý sa učí na skúšku a povie si: „Aj tak to neviem, nemá zmysel.“, športovec, ktorý prehrá prvý zápas a povie: „Načo hrať ďalej.“, človek, ktorý sa trápi a myslí si: „Som na to sám, nikto mi nepomôže.“
Ale Pán Boh nám sľubuje: „Neboj sa, ja som s tebou.“ To znamená: aj keď je ťažko, nemusíme to vzdať. Boh nás chráni pred tým, aby sme zostali v beznádeji.
Takže keď hovoríme: „Nech ťa Pán chráni, aby si nezmalomyseľnel“, znamená to: nech ti dá silu nevzdať sa, nech ti pripomína, že nie si sám, nech ti dodáva odvahu aj vtedy, keď je ťažko. Ale najmä nech Duch Svätý pripomenie tvojmu srdcu: „Za teba zomrel Boží Syn. A ty pochybuješ?“
Niekedy je to s nami tak, že sa cítime bezbranní, bez sily. Ako malý stromček. Poznáte príbeh o malom stromčeku?
V lese vyrástol malý stromček. Bol tenký a krehký, a keď fúkal vietor, celý sa triasol. Stromček sa pozrel na veľké stromy okolo seba a povedal: „Ja nikdy nebudem taký silný ako oni. Pri prvom veľkom vetre sa určite zlomím.“
Jedného dňa sa strhla veľká búrka. Vietor fúkal, dážď lial a malý stromček sa skutočne veľmi bál. Už-už mal pocit, že to nevydrží. Vtedy k nemu prehovoril starý dub vedľa neho:
„Neboj sa! Máš korene, ktoré ťa držia. Vietor ťa môže ohýbať, ale nezlomí ťa, lebo tvoje korene sú v zemi, ktorá ti dáva silu.“
A malý stromček si uvedomil, že hoci sa trasie, stále stojí. Vietor utíchol, búrka skončila – a on zostal stáť pevne na svojom mieste.
Odvtedy už nehovoril: „Určite sa zlomím.“ Namiesto toho hovoril: „Mám silné korene. Aj keď príde vietor, zvládnem to.“
Tak je to aj s nami. Niekedy sme ako ten malý stromček – cítime sa slabí, bojíme sa, že to nezvládneme. Ale naše „korene“ sú v Pánu Bohu. On je naša sila. On nás drží, aby sme nezmalomyseľneli, ale aby sme vydržali, aj keď príde búrka.
Božie slovo nás uisťuje: „Buď silný a odvážny, neboj sa a nestrachuj sa, lebo Hospodin, tvoj Boh, je s tebou všade, kam pôjdeš.“ (Joz 1,9). Boh nás neuchráni pred každou skúškou – ale chráni nás pred tým, aby sme stratili nádej. On stojí pri nás, aby sme nezmalomyseľneli.
Apoštol Pavol píše: „Zo všetkých strán sme sužovaní, ale nie sme zúfalí; sme v úzkostiach, ale nezúfame; prenasledovaní, ale nie opustení; zrážaní, ale nehynieme.“ (2 Kor 4,8–9)
To je skúsenosť viery. Problémy nezmizli, ale Pán nenechal svojho služobníka padnúť do úplnej tmy.
Aj my to poznáme: žiak, ktorý sa bojí skúšky, učiteľ, ktorý nevie, či zvládne nový školský rok, rodič, ktorý má starosť o svoje dieťa, človek, ktorého trápi choroba alebo osamelosť.
Práve v takých chvíľach Pán Boh prichádza a hovorí: „Neboj sa, som s tebou.“ A v Ježišovi Kristovi to dokázal – On prešiel cestou kríža, no nezmalomyseľnel, lebo dôveroval Otcovi. A vstal z mŕtvych, aby sme aj my mali nádej.
Preto je Božie požehnanie také dôležité. Keď dnes počujeme: „Nech ťa Pán chráni, aby si nezmalomyseľnel“ – je to viac než pekné prianie. Je to Božia moc, ktorá nás nesie.
Bratia a sestry, aj keď prídu skúšky, nemusíme sa báť. Boh nám sľúbil: „Nikdy ťa neopustím, ani nezanechám.“ (Hebr 13,5).
Strážme si svoje srdcia (ak chcete, nazvite to myšlienky), aby sme sa našou stratou nádeje nerúhali Bohu. Nech nás teda Pán chráni pred malomyseľnosťou. V Ježišovi Kristovi máme Pána, ktorý sám prešiel krížom, ale nezmalomyseľnel, lebo dôveroval Otcovi.
Nech nám dá vieru, nádej a odvahu kráčať ďalej, dvíha nás, keď padáme. A nech každý deň zakúšame, že On je s nami – až do konca sveta. Amen.
Modlitba:
Drahý nebeský Otče, ďakujeme Ti, že si naším útočiskom a silou. Ty poznáš naše srdcia, naše radosti i starosti. Vieš, ako rýchlo môžeme stratiť odvahu a upadnúť do malomyseľnosti, keď prídu ťažkosti, neúspechy či smútok. Prosíme Ťa, Pane: chráň nás pred beznádejou. Keď padáme, dvíhaj nás. Keď sa bojíme, posilňuj nás. Keď sa cítime sami, pripomeň nám, že Ty si vždy s nami. Naplň naše srdcia dôverou v Tvoju prítomnosť a odvahou kráčať ďalej. Daj nám istotu, že ani v búrkach života nie sme opustení, lebo nás drží Tvoja ruka. Nech Tvoj Duch Svätý v nás zapáli nádej, ktorá sa nikdy nepominie, a nech nás vedie cestou viery až do večného života. V mene Pána Ježiša Krista prosíme. Amen.