Podobenstvo o stratenej ovečke

Podobenstvo o stratenej ovečke

3.nedeľa po Veľkej noci

„I približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali. Ale farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi. Vtedy povedal im toto podobenstvo: Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde? A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia; potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu. Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie.“ (Evanjelium podľa Lukáš 15,1-7)

Drahí priatelia, bratia a sestry,

Dnes počujeme podobenstvo, ktoré sa dobre pamätá a aj ho máme radi. Deti ho radi počúvajú na detskej besiedke, máme mnoho aktivít, pri ktorých si vyrábajú ovečky. Dokonca aj jedným z pomocníkov na našej besiedke je plyšová ovečka.

Možno je nám podobenstvo blízke, lebo je o milom zvieratku, možno preto, že nám obraz pastiera a ovce pripomína Vianoce, možno preto, že sa vieme hneď identifikovať so stratenou ovečkou, ktorú príde dobrý pastier hľadať a cítime sa potom v bezpečí.

V týchto niekoľkých vetách sa však nachádza veľa Božej múdrosti a slov o kráľovstve Božom. Lebo to je práve to miesto a nová realita, do ktorej patríme, ktorej súčasťou sa krstom stávame.

Podobenstvo, teda príbeh z reálneho života, na ktorom nám Pán Ježiš vysvetlí, čo pre nás znamená, že patríme do kráľovstva nebeského, je jednoduchý.

Bol pastier a mal 100 oviec. Jedna sa mu zatúlala. On neváha a ide ju hľadať, aby ju priniesol späť. Keď ju nájde, raduje sa.

Ak by sme tento príbeh len takto porozprávali, možno by sa nám to mohlo zdať nezodpovedné a nelogické.

Veď je predsa nezodpovedné, aby pastier nechal na pastvisku 99 oviec a šiel hľadať jednu stratenú. Nemohol najprv stádo odviesť do bezpečia – do akéhosi košiara, a potom ísť hľadať stratenú ovcu? Mohlo sa predsa stať, že tých 99 oviec zanechaných na pustatine by ohrozoval vlk a mohli by dopadnúť presne tak ako tá jedna zatúlaná, ak nie horšie. Nakoniec mohli prísť i zlodeji a ukradnúť celé stádo,. Nebolo by predsa rozumnejšie zostať pri tých 99 a možno sa zmieriť s tým, že tá jedna zatúlaná ovečka až tak nezaváži? Je to povolená strata.

Toto podobenstvo nám ale nedáva návod ako sa má pastier zachovať, keď sa mu stratí ovca. Na túto skutočnosť tu predsa nie je položený dôraz. Dôraz toto podobenstvo kladie na radosť pastiera, ktorý našiel zatúlanú ovcu: „Keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia; potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu.“

Aby sme ho pochopili, musíme si prečítať ešte raz, prečo to Pán Ježiš hovorí: práve večeral a okolo stola sedeli ľudia, ktorými spoločnosť opovrhovala, možno so žobrákmi, možno s ľuďmi, čo mali pochybnú povesť. Do toho prišli vysokopostavení a vážení muži, tí čo mali v celom národe rozhodujúce slovo, a vyčítajú mu: Ty máš byť náš učiteľ? Veď tu sedíš s takýmito...mal by si sedieť pri stole s nami.

Pán Ježiš odpovedá s rozvahou a vysvetľuje podobenstvom. Nejde v ňom o 99 oviec. Oni sú v bezpečí. Ide o tú jednu, ktorá odrazu v tom stáde nie je. A chýba tam.

Stádo, to sú všetci ľudia. Všetci. Lebo Pán Ježiš je pastierom pre všetkých. A tá jedna ovca, to je každý jeden človek, ktorý od Pána Ježiša odíde.

My s Pánom Bohom v živote rátame. Ale prídu situácie, keď je to ťažké, keď pochybujeme. Keď voláme, aby Boh zasiahol. Cítime sa, ako tá ovečka, ktorá sa zaplietla do tŕnia. Alebo stojí na kraji zrázu a hrozí, že padne dole. Toto všetko je pôsobenie hriechu. Hriech je to, čo nás odvádza od Boha. Čo nám šepká: nevládzeš, nie si dosť dobrá, nezvládneš to. Hriech znamená: byť ďaleko, preč.

Ale Ježiš nás v tomto nechce nechať. Hľadá nás. On hovorí: Ja Ťa neopustím ani nezanechám. Nepočúvaj, čo ti hovorí hriech. Ja ťa vždy budem hľadať. Počúvaj môj hlas. A keď tá ovečka dovolí, aby ju Ježiš chytil, odvedie ju späť do bezpečia. K sebe.

A bude sa radovať. Ako ten pastier- vyložil ju na plecia a zavolal všetkých kamarátov: radujte sa, lebo som ju našiel. Tí kamaráti to sú kresťania ale aj nebesá, anjeli. Radujú sa z každého, kto chce byť s Ježišom.

Zo strateného človeka, ktorý chce patriť k Ježišovi, chce verejne patriť do cirkvi a chodiť do zboru, z toho sa treba radovať. A vítať ho. Dvere Božích chrámov nie sú nikdy pre nikoho zatvorené, kto chce prísť k Bohu. Nie je našou úlohou súdiť, prečo doteraz nevchodil, prečo mal taký a taký život a čo robil. Naša úloha je radovať sa, že ho Boh volá do spoločenstva kresťanov, do svojho chrámu!

Pre Boha je dôležitý každý jeden človek. Neexistuje prijateľná strata. Nechce stratiť ani jedného. Chce mať s nami osobný vzťah ale chce nás volať do spoločenstva. Kde sa nemusíme hanbiť za to, že veríme v Boha, kde nemusíme nič predstierať, ale kde sa môžeme spolu radovať.