Sviatok zjavenia Krista Pána
Videli sme Jeho slávu
„Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“
Evanjelium podľa Matúša, 2.kapitol, verše 10-11
Pravda, že sa narodil Boží Syn, neostala tajomstvom. Boh dovolil, aby ju ľudia mohli vidieť a spoznať. Zoslal veľmi jasné znamenie - hviezdu. Ktokoľvek pozrel na nebo, uvidel zvláštnu hviezdu. Ak ten človek nepoznal slová prorokov, napríklad Micheáša o tom, že takáto hviezda bude značiť príchod Kráľa, ale tú hviezdu videl - vedel, že NIEČO sa stalo. Nebolo to možné prehliadnuť. A úlohou každého človeka bolo potom pýtať sa- čo je to za hviezda? Čo sa to deje?
A nájsť odpoveď. Mudrci to urobili. Dôverovali tomu, že im Boh chce ukázať niečo veľmi dôležité. Potrebovali dôverovať tomuto znameniu hviezdy. Lebo ak by dôverovali iba tomu, čo vidia očami, tak by boli sklamaní. Maštaľ a v nej chudobnú a pokornú mladú ženu s jej manželom. Miesto, kde Mária a Jozef neboli doma. Ukázala im miesto, kde bolo sotva trochu vody, kde boli ustajnené zvieratá.
Ale títo muži sa nedali pomýliť. Padajú pred Dieťaťom na kolená. Prvá vec, ktorú nám tento príbeh chce povedať je, aby sme sa nedali pomýliť tým, čo vidia naše oči. Ale aby sme dôverovali Bohu a tomu, čo nám On hovorí. Naše oči môžu vidieť, že máme ťažký život. naše oči môžu vidieť zlé správy a situácie v našej rodine, obci, krajine, svete. Ale Boh je nad tým všetkým. Jemu dôverujme. Veď On hovorí- ja Ťa neopustím ani Ťa nezanechám.
Po druhé sa máme z tohto príbehu naučiť, ako sa máme voči Pánovi Ježišovi správať. Mudrci padli na kolená a obetovali mu dary. Čo obetujeme mi Kristovi? Čo mu dávame? Dávame mu svoj čas? Dávame mu svoju lásku? Dávame mu svoje utrpenie? Povieme si v duši- áno pane, za Teba a kvôli Tebe sa oplatí trpieť a ja Ti ostanem verný? Obetujeme mu peniaze? V dnešnom čase môžeme Kristovi obetovať svoje poklady rovnako, ako to urobili mudrci. Možno si niekto v srdci povie- áno, ale oni mali z čoho. Nezabúdajme, že i pastieri, tí najchudobnejší, mu z toho mála, čo mali, doniesli dary. S našim majetkom máme zaobchádzať tak, aby sa upevňovalo kráľovstvo Božie na zemi. Aby sa mohlo šíriť Božie slovo. Aby mohlo povzbudzovať a napomínať tých čo už veria. Ale aby sa mohlo šíriť aj k tým, ktorí ešte Krista nepoznajú. Majetok je dôležitý, aby cirkev mohla vykonávať jednu zo svojich základných úloh- starať sa o chudobných a tých, čo sú v núdzi. Vďaka bohu za kazateľov a učiteľov Písma Svätého. Vďaka Bohu za misiu. Vďaka Bohu za diakoniu.
To nie sú len vzdialené obrazy, ktoré by sa nášho zboru netýkali. Aj my sme cirkev. Tieto úlohy sú aj na našich pleciach. A my chceme, aby tu boli aj naďalej.
Musíme byť ako dobrý záhradník a hospodár. Ten sa stará o stromy, ktoré mu prinášajú úrodu. Ale stará sa aj o malé stromčeky, z ktorých nemá zisk. Lebo vie, že o niekoľko rokov, keď starý strom odíde na starobu, na jeho miesto zasadí mladý a ten bude prinášať plody. Kto teda obetuje niečo zo svojho pre cirkev, dáva to samotnému Božiemu Synovi. Tak, ako to urobili mudrci, keď mu darovali zlato, kadidlo a myrhu.
Modlitba:
Nebeský Bože, Pane neba a zeme, buď pochválený, že si nám zjavil svojho milého Syna a nášho Pána, Ježiša Krista. Ty si splnil svoje zasľúbenia a svoju milosť si rozšíril na celú zem. Ty osvecuješ naše temnoty a otváraš nám srdcia, aby sme našli cestu k jasličkám nášho Spasiteľa. Pomáhaj nám verne kráčať podľa Tvojej vôle. Dávaj nám verných svedkov, zvestovateľov evanjelia a učiteľov. Dávaj nám odvahu a vytrvalosť slúžiť slabým, chorým a núdznym. Otváraj nám srdcia, aby sme z darov, ktoré si nám Ty požehnal, dávali hojne na budovanie a šírenie Tvojho kráľovstva tu na zemi.
Nech je Tvoje meno oslávené a požehnané na veky. Amen.