Zelený štvrtok

Zelený štvrtok

Dar Večere Pánovej


Evanjelium podľa  Lukáša, 22.kapitola, verše  14-23

 „Keď prišla hodina, zasadol k stolu a apoštoli s Ním.  Tu im Ježiš povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami tohto veľkonočného baránka, skôr ako budem trpieť,  lebo hovorím vám: Už ho viac nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“  Potom vzal kalich, vzdal vďaku a povedal: „Vezmite a rozdeľte si ho medzi sebou,  lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa vydáva za vás. Toto robte na moju pamiatku!“  A podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.  A hľa, ruka môjho zradcu je s mojou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda tomu človeku, ktorý ho zrádza!“  A oni sa medzi sebou hádali, kto z nich je ten, čo to urobí.“

Milí bratia a sestry, dnešný deň si pripomíname ustanovenie Večere Pánovej. Veľa mojich známych ľudí si na začiatku pôstu dali sľuby, sľub, že počas tohto pôstneho obdobia nebudú napríklad fajčiť, jesť mäsité jedlá, začnú viac športovať a starať sa o seba, budú sa každý deň modliť a čítať Písmo alebo splnia niektorý z pôstnych plánov, ktoré nám ponúkajú biblické aplikácie. Ale koľkí si uvedomujú význam pôstu?

Pôst je obdobie, v ktorom čakáme na Veľký piatok deň, keď bol ukrižovaný za nás Ježiš Kristus a na Veľkonočnú nedeľu, keď vstal z mŕtvych. Ale povedzme si úprimne, že po 40 dňoch sa vráti všetko zase do normálu, ako keby ani pôst nebol. Znovu sa dostaneme do toho kolobehu, ktorý sme mali pred pôstom. My, však vieme, že tak, ako je pôst očakávanie, tak aj celý náš život je očakávanie na druhý príchod nášho Pána. Tento fakt by sme si mali uvedomovať každý deň.

Nemali by sme čítať Božie slovo každý deň? Nemali by sme sa modliť každý deň? Viacerí na to zabúdame a priznám sa, že aj ja. Nielen pôst je obdobie, keď by sme sa mali zamyslieť nad naším životom a niečo možno v ňom zmeniť.

Ťažko sa niečo mení, ak na pleciach nesieme hriechy, ak nás ich ťarcha tlačí k zemi. Preto Ježiš ustanovil Večeru Pánovu, ktorú v dnešný deň si pripomíname. Tak ako Ježiš veľmi túžil jesť veľkonočného baránka s apoštolmi,  tak isto túži po tom, aby sme aj my prijímali dary Večere Pánovej vždy, keď je to možné. Ježišov príbeh, ktorý nasleduje po Večeri Pánovej mi pripomína jeden film. Je to film Zelená míľa. Bol tam väzeň, John Coffey, v ktorom Boh zázračne pôsobil. Ale bol neprávom odsúdení za vraždu, ktorú nespáchal. Bol ako Ježiš. Aj Ježiš bol nespravodlivo odsúdený a mučený, mohol tiež utiecť, mohol zavolať anjelské vojsko, aby zmietli všetkých, ale z lásky k Nám sa obetoval, aby sme mohli žiť.

Mali by sme si uvedomiť, čo vlastne prijímame pri Večeri Pánovej, aké sú to mocné dary. Nemali by sme nimi opovrhovať. Nemali by sme ich brať ako formalitu.  Mali by sme každý deň prežívať a opakovať si,  že aj za mňa umrel Ježiš. Zomrel, aby som ja mohol žiť. Nesklamem Ho. Budem žiť tak, aby som neopovrhol Jeho darom, darom Jeho tela, ktoré sa za nás vydalo a Jeho krvi, ktorá sa za nás vyliala. Amen

Modlime sa:

Pane a Spasiteľu náš, ktorý si sa zo slávy Otca nebeského ponížil, aby si nám dal príklad pokory a služby. Pre Teba nebolo nič dosť ponižujúce, čo by si neurobil pre naše spasenie. Vo svojej bdelosti chránil si nás i všetkých svojich pred odpadnutím a vybojoval si ten najťažší zápas so slabosťou proti všetkým zvodom pokušiteľa. Ďakujeme Ti úprimne za to, že si sa za nás obetoval a prosíme, naplň naše srdcia radostnou istotou viery, že pre Tvoju smrť nevinnú nám nič neuškodí teraz ani naveky. Amen!

Otčenáš...