Ďakujem Ti, že si ma prihlásila do denného tábora. Musím sa Ti priznať, že najprv som sa zľakol. Ani som nevedel poriadne, kde tie Plavé Vozokany ležia. Obával som sa aj toho, ako sa ku mne budú ostatné decká správať, keďže som na kresťanskom tábore nikdy nebol.
Dokopy nás tam bolo 22 detí, najmladší boli predškoláci a najstarší budú mať v auguste konfirmáciu. Obzeral som sa po sále, v ktorej sme boli, niektorí sa medzi sebou rozprávali, poznali sa zo školy, ale niektorí len ticho sedeli. S tými sme si vymenili nesmelý úsmev. No už na konci prvého dňa som poznal každého. Vďaka hrám som vedel aj to, kedy sa narodili, či akú majú veľkosť topánok. Pamätal som si mená našich vedúcich- Mišky Drdošovej, Lei Beréniovej a Mariana Beréniho. Tí sa ani na chvíľku nezastavili. Vďaka nim som sa cítil veľmi dobre a tešil som sa z toho, že môžem byť medzi inými kresťanmi, nemusím sa hanbiť hovoriť o Pánovi Ježišovi, rozmýšľať o tom, čo je v Písme, ale najmä mať priateľov, s ktorými sa cítim ako ryba vo vode. Téma tábora Vitajte v autoškole“, podľa spracovania Detskej misie, sa mi veľmi páčila. Niekoľkokrát počas dňa sme si zopakovali, o čom bolo ranné stíšenie, alebo hlavná téma. Tiež sa mi páčilo, že sa nás vedúci pýtali, čo na nás zapôsobilo počas dňa a písali to na tabuľu. Tak som si aj v piatok pamätal, čo sa stalo v pondelok. A počas týždňa toho bolo naozaj veľa.
Pondelok bol taký zoznamovací. Naučili sme sa pliesť náramky a to nám vydržalo až do piatku. Dokonca s mojimi novými kamošmi pokračujeme v pletení aj naďalej, aby sme ich mohli darovať každému, kto nám prispeje na mládežnícke stretnutia a opekačky.
V utorok sme mali prvý výlet. Pán farár z farnosti Čaka, Mgr. Peter Hayden, pre nás pripravil jazdu na koňoch a aj nám porozprával o ich kostole. V lese sme našli náhodou aj kečku a vybláznili sme sa na lúke. Poobede sme kreatívne tvorili s našou tetou vedúcou, Katkou Beréniovou. Vytvorili sme záložky aj zápisníky. Niektoré boli skutočné umelecké diela.
Veľmi som sa tešil, že s nami bola pani farárka Mgr. Janka Lauková. Vyžaroval z nej pokoj a istota, jej stíšenia boli veľmi múdro podané. Ale tešil som sa, aj keď prišiel pán farár Mgr. Michal Meliško a Martina Červočová, ktorí mali pre nás pripravené množstvo hier. A pri tým sa roztopili aj zvyšky ostýchavosti. Od stredy sme boli už jeden tým, jedna rodina. Spievali sme tak, že sa škôlkari na dvore čudovali a počuli nás až na druhom konci obce. Nemali sme problém zmiešať skupiny, aby boli sily vyvážené, ani pomôcť si navzájom, či podeliť sa s výhrou. Niektorí veľkáči sa ujali tých malých a tety sa ich pýtali, či sú súrodenci, lebo tak pene sa k sebe správali.
Musím priznať, že som sa veľa naučil. Prišiel za nami brat dozorca z Levíc, Martin Drdoš, a ukázal nám, ako poskytnúť prvú pomoc. Vo štvrtok sme boli na výlete v Energolande, Mochovce. Páčila sa mi cesta autobusom, ale najmä interaktívne hry a najviac motorka. Dozvedeli sme sa, ako človek používal energiu v minulosti a ako to robí dnes.
Veľmi som sa tešil, že pri veľkej hre som bol vo víťaznom týme. Ale aj tak sme sa s výhrou podelili. Poklad bol ukrytý v kostole. Sestra kaplánka Michaela Ravasz Pogányová porozprávala aké poklady v kostole máme- tie, čo vieme chytiť, ako Biblia, oltár, krstiteľnica, organ, ale najmä tie, ktoré nám v nich dáva Trojjediný Boh. Pri východe z kostola si mnohí brali Biblie, ktoré tam cirkevný zbor má pre všetkých, ktorí doma Písmo nemajú. Tiež som si zobral. Veľmi som sa tešil. A tešil som sa aj keď sme si na záver tábora vyrobili stromy s odkazmi. Ani som nevedel, ako ma moji noví kamaráti majú radi.
Hneď sme navrhli, že prídeme od pondelka znovu na tábor a ani jedlo nepotrebujeme. Ale musím povedať, že to jedlo bolo výborné. Každý deň sme mali kilá zeleniny a ovocia, ktoré nám nosili zo svojich záhrad tety a ujovia z cirkevných zborov Tekovské Lužany, Plavé Vozokany a Farná. Mnohí nemali na tábore ani deti a ani vnúčatá, ale prišli, priniesli, darovali. Každý deň nám niekto priniesol čerstvo upečený koláč. Výborný chlebík a pečivo nám darovala Pekáreň Lukáč,s.r.o. z Farnej. Pani presbyterka Monika Mesárová nám priniesla množstvo kreatívnych potrieb. Našli sa aj takí, ktorí darovali peniaze, aby sme ich múdro použili. Bez úžasných tiet kuchárok by to nešlo. Ani bez pani Mariky Pogányovej a Anky Sádovskej, ktoré každú chvíľu dezinfikovali plochy a dbali na to, aby sme aj my dodržiavali predpisy. Nebolo to vždy jednoduché, ale zvládli sme to.
Veľká vďaka patrí Obecnému úrodu Plavé Vozokany, najmä pani starostke Kornélii Sádovskej a Základnej škole Plavé Vozokany, bez ich pomoci by organizovanie tohto tábora nebolo možné.
Na konci tábora dostal každý z nás odmenu, reflexné prvky, vesty, pexesá a puzzle, ktoré nám darovalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky. Patrí im veľké ďakujeme.
Ďakujem, milá krstná mama, že si ma prihlásila. S kamarátmi si denne píšem a dohodli sme si aj stretko. Už som prečítal 17 strán z Biblie, ktorú som dostal. Denne si čítam odkazy, ktoré mi napísali a už som sa párkrát prichytil, že si spievam niektorú z piesní. Tieto tábory majú naozaj zmysel a ja som rád, že som na jednom mohol byť. Pozdravujem Ťa rybičkou, ako prvý kresťania
Tvoj Janko